Prečo ma to trápi?!

Často keď vystupujem proti náboženstvám sa ma najmä veriaci, ale aj neveriaci ľudia pýtajú, prečo ma to vôbec trápi, veď viera je osobná vec a ja nemám do toho čo hovoriť. A tak by som rád v krátkosti zhrnul dôvody prečo nielen ja ale kopa známych i menej známych ľudí vystupuje, často aj ostro, proti náboženstvám.

Musím na začiatok dodať, že sa nejedná ani zďaleka len o kresťanstvo, ako sa mnohí ľudia často domnievajú. Ako ja tak aj ostaní odporcovia sa snažia čo najviac hovoriť všeobecne, ale samozrejme je dobré prispôsobiť sa publiku, a tak aj ja najčastejšie kritizujem kresťanstvo, keďže píšem moje články po slovensky a na Slovensku je stále kresťanstvo drvivo dominujúce, a príklady najčastejšie uvádzam z katolíckej cirkvi, keďže tá je podobne dominujúca, čo ale neznamená, že sa kritika netýka aj iných sekcií kresťanstva alebo iných náboženstiev.

Prečo ma to teda trápi? Pri jednej debate s veriacim človekom som uviedol takýto príklad: “Predstav si, že sa narodíš ako otrok, celý život si vychovávaný ako otrok, myslíš si, že byť otrokom je to najlepšie a najsprávnejšie, cítiš sa šťastný, že si otrok. Nechcel by si, aby niekto prišiel a povedal ti, že to nie je to najlepšie? Že vlastne o veľa prichádzaš?” Odpoveď bola približne: “Pokiaľ by som bol šťastný, tak nie, nechcel by som aby ma niekto z otroctva vyslobodil.”

Že to nemá s vierou nič spoločné? Zoberte si Vianoce. Väčšina rodičov svojim deťom hovorí, že im darčeky nosí Ježiško. Predstavte si, že stretnete dospelého človeka, ktorý stále verí a je hlboko presvedčený, že mu darčeky nosí Ježiško. Nechceli by ste mu povedať, že sa mýli? Že neexistuje jediný dôvod prečo by mal niečomu takému veriť, napriek tomu, že ho to možno robí šťastným? Takáto viera je absurdná a každý rozmýšľajúci človek by sa proti tomu postavil.

Pri náboženstve je to však ešte horšie. Nielen že človek verí niečomu, čo nemá absolútne žiadne základy v realite, ale ešte sa aj snaží ostatných okolo seba ovplyvňovať na základe tejto náuky. Pokiaľ je človek  fyzická osoba, tak môže maximálne poškodiť svojim deťom, prípadne útočiť slovne, niekedy aj fyzicky na homosexuálov, ľudí čo podporujú potraty, eutanáziu atp. Ak sa však takýto človek dostane k väčšej moci, napr. do parlamentu, a ešte k tomu tam bude takáto skupina dominovať, môžu sa začať diať veľmi zlé veci. Predstavte si, že by väčšinu v slovenskom parlamente mali ľudia ako pán Kuffa, Čarnogurský, Palko a iný ultrakonzervatívni kresťania, ktorí by radi aplikovali kresťanskú náuku na celú spoločnosť, napriek tomu, že väčšina tejto náuky nielen že nemá základy vo faktoch, ale často im priamo aj odporuje.

Možno si poviete, že ľudia čo vystupujú proti náboženstvu nemajú o nič väčšie právo hovoriť ostatným či sú potraty a kontrolované rodičovstvo správne, eutanázia morálna atp. Rozdiel je v tom, že skeptickí ľudia sa snažia vystupovať na základe vedeckých faktov a nie na základe svojho presvedčenia a pocitov. Napríklad čo sa týka potratov a výskumu kmeňových buniek, treba si uvedomiť vedecký fakt čo je to embryo, čo vám vysvetlí Sam Harris.

A nejedná sa len o tieto otázky. Pre mnohých ľudí je to možno prekvapivé, ale veda dokáže poskytnúť lepšie riešenia k morálnym otázkam ako náboženstvá. A to z jednoduchého dôvodu. Náboženstvá vychádzajú zo starých príbehov a povier, zatiaľ čo veda sa zakladá na faktoch.

Prečo ale ľudia inklinujú k náboženstvu? Ľudia sú iracionálni.

Pokiaľ sa budeme baviť o konkrétnych náboženstvách, tak jasná odpoveď je výchova. Ak by ste boli vychovávaný ako moslim, boli by ste moslim, ak ako kresťan, boli by ste kresťan, ak ako budhista, boli by ste budhista atď. Príslušnosť ku konkrétnemu náboženstvu je založená čisto na výchove. Je absolútne nelogické uprednostniť jednu sto až tisícky rokov starú zbierku ľudových príbehov nad inými. Neviem koľko poznáte ľudí, čo uctievajú Zeusa, Jupitera alebo iných starovekých bohov, ktorí sú pravdepodobnostne na takej istej úrovni ako všetky iné božstvá. Každý človek, čo verí v konkrétneho boha, si musí uvedomiť, že je ateista. Existujú tisícky bohov v ktorých neverí, on si len vybral, alebo pravdepodobnejšie bol vychovaný aby veril v jedného. Ako vraví Richard Dawkins: “Všetci sme ateisti v otázke väčšiny bohov v ktorých kedy ľudia verili. Niektorí z nás však idú ešte o jedného boha ďalej.”

Zoberte si Mormónov. Cirkev založená v roku 1830, ktorú by ste pravdepodobne označili ako sektu. Joseph Smith, jej zakladateľ tvrdil, že mu anjel priniesol zlaté pláty o náboženskej histórií a v skratke, že staré židovské kmene sa presídlili do Severnej Ameriky a boh mu dal pokyn aby pokračoval v Ježišovom odkaze. Má veľa nelogických príkazov, napríklad nosenie magického spodného prádla. Príde vám to smiešne a nelogické? Rovnako sú na tom všetky cirkvi, náboženstvá a ich sväté knihy, sú na tom dokonca ešte horšie, keďže sú o niekoľko storočí staršie, čo samozrejme vyhovuje cirkvám, keďže sú buď vôbec, alebo veľmi ťažko overiteľné.

Veriaci často argumentujú, že viera im dáva istý komfort, pomáha im v ťažkých situáciách. Ako ste mohli počuť vo videu vyššie, mozog je iracionálny a jeho základná úloha je dostať nás do ďalšieho dňa. To však nedáva viere akúkoľvek legitimitu. Mozog je už našťastie vyvinutý tak, že tieto základné pudy dokážeme racionálne prekonať bez toho aby sme niečo stratili akýkoľvek komfort. Tento rozhovor poskytol Bertrand Russel k náboženstvu keď nemal od smrti ďaleko, týka sa to morálky a vnútorného uspokojenia.

Pokiaľ veriaci hľadá v Biblií morálne ponaučenie, nemal by zabudnúť na genocídu, vraždenie atď. spáchane buď priamo bohom alebo na jeho príkaz. A čo rozdiel medzi starozákonným brutálnym a pomstychtivým bohom, a novozákonným milujúcim (teda až na tú časť kde jeho alter ego príde na zem ako svoj syn a nechá sa ukrižovať, keďže asi nevedel prísť na žiaden lepší spôsob ako odpustiť ľuďom ich hriechy)? Omnoho lepšie morálne príbehy nájdete v rôznych či už ľudových alebo aj moderných príbehoch, ktoré ľudia nepokladajú za faktické a pravdivé.

Ľudia vystupujúci proti náboženstvu často uvádzajú aké zlé dopady má náboženstvo na ľudstvo. Dnes to môžeme vidieť najmä v moslimskom svete, ale aj v USA kde má kresťanstvo veľkú váhu. Pri kresťanstve sa často poukazuje na pálenie čarodejníc, križiacke výpravy, inkvizíciu a iné veci, ktoré vykonala v temnom stredoveku v Európe priamo cirkev, alebo boli vykonané na jej príkaz. Väčšinou sa na to odpovedá, že aj v cirkvi sú len ľudia a tí robia chyby. Ale následne sa stále trvá na tom, že pápež je v otázkach vierouky neomylný, čo sa niekoľkokrát aj vo vnútri cirkvi ukázalo ako nepravdivé. Avšak aj keby odhliadneme od histórie, katolicizmus spôsobuje dosť zla aj dnes, napr. bojom proti používaniu kondómov, kontrolovanému rodičovstvu a potratom spôsobuje nepriamo smrť a utrpenie veľkému množstvu ľudí. Aký majú ľudia dôvod hlásiť sa naďalej k tomuto spoločenstvu?

Ešte horšie je to, keď sa pozrieme na vedecký pokrok. Temný stredovek v Európe zastavil na viac ako tisíc rokov akýkoľvek pokrok, dokonca sme sa v mnohých oblastiach ešte vrátili o niekoľko desiatok až stoviek rokov späť. V arabskom svete temný stredovek stále prebieha, a ľudia čo vystupujú proti náboženstvu sa obávajú, že by také niečo mohlo nastať aj napr. v USA, aj keď sa to môže zdať na prvý pohľad šialené. Neil deGrasse Tyson tomu venoval zopár prezentácií, tu je úryvok z jednej z nich.

Prečítajte si ako hrozí mužovi vezenie za to, že veriacim ukázal, že zázrak nebol vlastne zázrak. Mnohí ľudia veria, že veci opísané v biblií alebo neskôr cirkvou uznané zázraky sa naozaj udiali a boli spôsobené božím zásahom. Stretol som už niekoľko veriacich ľudí, ktorí mi tvrdili, že boli pri vyháňaní diabla, a že je to skutočné, že diabol naozaj dokáže posadnúť ľudí, vraj videli lietať lavice, padať obrazy atď. Nezdá sa vám čudné, že ako postupoval vedecký pokrok, tak začali ubúdať zázraky? Pri tomto si treba uvedomiť chybu v ľudskom uvažovaní a nedokonalosť ľudských orgánov, ktoré Neil deGrasse Tyson ukazuje na príklade UFO.

Posledné útočisko veriacich pri obrane svojej viery býva argumentácia, ktorá vychádza z axiómu “Absence of evidence is not evidence of absence”, alebo vo voľnom preklade, to, že niečo nemôžem dokázať neznamená, že to neexistuje. Problém s týmto argumentom je, že môžete tvrdiť čokoľvek, a nikto vám nebude schopný dokázať, že tomu tak nie je. Môžete tvrdiť, že okolo Marsu krúži čajník, že existuje Santa Claus alebo že Ježiš je boží syn a biblia je pravdivá.

Treba si ale uvedomiť, že ten čo sa snaží niečo tvrdiť musí dokázať, že to tak je. Či už je to únos mimozemšťanmi, lietajúce soby alebo pravdivosť biblie. James Randi vysvetľuje prečo je nemožné dokázať, že niečo neexistuje, a prečo je správne byť skeptický pri tvrdeniach, ktoré sú vysoko nepravdepodobné.

Problém pri presviedčaní veriacich ľudí býva v tom, že zvyknú argumentovať v mantineloch boha a mimo sféry logiky a empirických dôkazov. Prenášajú vieru do sféry iracionality a pocitov, pretože sa cítia dobre, keď veria. Potom žiaľ ale prenášajú často takéto myslenie aj do života, čo žiaľ spôsobuje škody nielen v ich živote, ale aj v životoch iných.

Ako príklad často uvádzam lásku, ktorou sa aj väčšina náboženstiev často zaoberá. Ak chápete, že láska sú len elektrické impulzy prebiehajúce vo vašom mozgu, ktoré vyvolávajú chemické reakcie vo vašom tele, čo spôsobuje ako myšlienkové, tak aj citové a fyzické stavy, neuberá to nič z citu samotného. To, že niečomu nerozumiete tomu nedáva väčšiu krásu, skôr naopak, poznanie pridáva prírodným procesom na kráse.

Stačí si uvedomiť, že pri veľkom tresku vznikol vodík, hélium a lítium, z ktorých sa na základe jednoduchých fyzikálnych zákonov začali tvoriť hviezdy, ktoré utvorili galaxie. V ich vnútri sa tvorili ťažšie prvky, hviezdy explodovali a z ich zvyškov sa tvorili nové. Nakoniec sa tvorili aj planéty a pred približne 4.567 miliardami rokov sa vytvoril náš slnečný systém. A na tretej planéte od Slnka vznikli chemické zlúčeniny z ktorých vznikli prvé živé bunky. A miliardami rokov evolúcie nakoniec vznikol živočích, ktorý dokázal ovládnuť prírodné sily, od ohňa, cez elektriku až po silu atómu, začal chápať svet okolo seba a stále sa pýta nové otázky. (veľmi voľne preložený a rozšírený citát od Neil deGrasse Tysona, môžete si pozrieť vo videu nižšie)

Prečo by sme si takéto niečo mali nahradiť náboženskými poviedkami? Preto ma to trápi.