“Hoci pragmatizmus nemusí obsahovať ultimátnu filozofickú pravdu, má určité prednosti. Za prvé, uvedomuje si, že pravda ktorú môžeme MY dosiahnuť je len ľudská pravda, omylná a meniteľná ako všetko ľudské. To čo leží mimo okruhu ľudskej existencie nie je pravda, ale fakt (istého druhu). Pravda je vec viery, a viery sú psychologické udalosti. Navyše, ich vzťah k faktom nemá schematickú jednoduchosť akú predpokladá logika; týmto by som chcel upozorniť na druhú prednosť pragmatizmu. Viery sú vágne a komplexné, nezaoberajúce sa jedným presným faktom, ale niekoľkými vágnymi oblasťami faktov. Viery preto, narozdiel od schematických návrhov logiky, nestoja v ostrej opozícií ako pravdivé a nepravdivé, ale sú rozmazanou verziou pravdivosti a klamu; sú rôznej farby šedej, nikdy biele alebo čierne. Ľudia, ktorí hovoria o “Pravde” by spravili lepšie, ak by hovorili o faktoch a uvedomili si, že kvality ktorým skladajú úctu nemajú byť založené na ľudskej viere. V tomto sú ako praktické tak aj teoretické výhody, pretože ľudia sa navzájom prenasledujú kvôli tomu, čo oni osobne poznajú ako “Pravdu”. Z psycho-analytického hľadiska sa môže povedať, že každý “veľký ideál”, ktorý ľudia prijímajú s úžasom, je v skutočnosti len výhovorka k tomu, aby mohli ublížiť svojim nepriateľom. Dobré víno nepotrebuje krovie, a dobrá morálka nepotrebuje zatajený dych.” – Bertrand Russel: Philosophy in the Twentieth Century (1928)
“Although pragmatism may not contain ultimate philosophical truth, it has certain important merits. First, it realises that the truth WE can attain to is merely human truth, fallible and changeable like everything human. What lies outside the cycle of human occurrences is not truth, but fact (of certain kinds). Truth is a property of beliefs, and beliefs are psychical events. Moreover their relation to facts does not have the schematic simplicity which logic assumes; to have pointed this out is a second merit in pragmatism. Beliefs are vague and complex, pointing not to one precise fact, but to several vague regions of fact. Beliefs, therefore, unlike the schematic propositions of logic, are not sharply opposed as true or false, but are a blur of truth and falsehood; they are of varying shades of grey, never white or black. People who speak with reverence of the ‘Truth’ would do better to speak about Fact, and to realise that the reverend qualities to which they pay homage are not to be found in human beliefs. There are practical as well as theoretical advantages in this, since people persecute each other because they believe that they know the ‘Truth’. Speaking psycho-analytically, it may be laid down that any ‘great ideal’ which people mention with awe is really an excuse for inflicting pain on their enemies. Good wine needs no bush, and good morals need no bated breath.” — Bertrand Russel: Philosophy in the Twentieth Century (1928)