Mai Bhago

Ak vás táto stránka niečo naučila o Sikhoch, tak by to malo byť to, že si naozaj nerozumejú s Mughalmi. Nie som expert na indickú históriu, ale má to niečo spoločné s potomkami Tímúra, ktorí vpochodovali na ich územie a podrobili si v podstate všetko na čo pozreli, podmanili si ich ľud a aktívne sa snažili vyhubiť Sikhizmus. To, že Mughalovia vyplácali odmeny za odseknuté sikhské hlavy zrejme nepomáhalo diplomatickým vzťahom.

V roku 1704 sa Galaktická Mughalská Ríša rozhodla, že ide vyhladiť sikhizmus raz a navždy. Preplo im, zlisovali zopár plechoviek sódy mlátením o svoje hlavy a vyslali mughalského Darth Vadera, aby obkľúčil mesto Amristar, obľahol hlavného guruho sikhizmu a zničil celé náboženstvo čo najnásilnejším zotnutím jeho hlavy.

(Fakt, že v súčasnosti je vo svete asi 20 miliónov Sikhov by vám malo dať trochu predstavu o tom, ako úspešní Mughalovia boli vo svojom úsilí. Len im chvíľu trvalo, kým si uvedomili, že so Sikhmi nechcete vymrdávať, teda ak sa nechcete ocitnúť na prijímajúcej strane Macho Man Randy barbarského nakopávania do vajec.)

Takže, vyššie zmienený vodca sikhizmu bol muž s menom Guru Gobind Singh. Môžete si ho predstaviť ako sikhskú verziu pápeža (aj keď sikhský Budha by bola možno lepšia analógia). V celej histórii sikhizmu existuje len desať guruov, takže áno, byť guruom bolo niečo výnimočné. Bol to celkom známy nakopávač zadkov, ale to čo Mughalom komplikovalo veci je, že bol konštantne obklopený tvrďáckymi osobnými strážcami zvanými “svätí bojovníci”. Títo týpkovia boli niečo ako apoštoli, teda ak by Svätý Peter bol strieľajúci šermiar a centurion, ktorý mal medzi nohami RPGčka a oslobodil by židovský ľud z pod nadvlády Rímskej ríše. Títo spravodliví bojovníci boli niečo ako síkhski paladinovia s mušketami a veľmi sexy bradami a určite neplánovali nechať si Mughalov len tak napochodovať do Amristaru a nechať ich sťať najsvätejšieho muža ich náboženstva. Ozbrojili sa, opevnili mesto a vyzvali Mughalov, aby sa pokúsili doňho vstúpiť.

Bitka, ktorá nasledovala bola totálne utrhnutá z reťaze. Bolo to niečo ako Bitka pri Alame, akurát s turbanmi. Mughalovia vysielali vlnu za vlnou vojakov na hradby Amristaru, ale nepodarilo sa im preraziť línie skúsených svätých bojovníkov a ich zbierku špicatých nástrojov smrti. Po niekoľkých dňoch stále horšieho násilia sa však začalo Mughalom dariť ničiť obranu mesta. Nakoniec sa malá skupinka sikhských bojovníkov, ktorí boli v bojovom šoku a boli unavení z vojny, rozhodla, že toho má dosť. Štyridsať raz-oddaných bojovníkov povedalo, že končí. Verejne sa vzdali svojej viery a dali sa na útek do najbližšieho mesta, kde neboli nasraní moslimovia bodajúci ľudí do tváre svojimi šabľami každých desať sekúnd.

Vojvodkyňa Camilla sledujúca ukážku sikhského bojového umenia

Ale bola tu jedna baba, ktorá nemienila tolerovať takéto slabošstvo. Mai Bhago bola tvrdá ženská z malého mestečka blízko Amristaru, ktorá trávila väčšinu svojho dospelého života tréningom bojového umenia úžasnosti a štúdiom tvrďáctva a nemienila len tak posedávať a nechať zopár ex-sikských bojovníkov poľaviť v ničení ksichtov – najmä, ak mohli byť vonku, škrtiaci a strieľajúci šípy ľuďom do očí s takou silou, že by prerazili plexisklo. Takmer hneď ako sa dopočula, že sa k jej mestu blíži skupina chlapov, čo je “unudená z bojovania s Mughalmi” a rozhodli sa, že “sa už necítia” na sekanie ľudských krkov napol, strašne sa nasrala a vyštartovala im naproti.

Mai Bhago o chvíľu narazila na smutnú, potupenú bandu ex-sihkov. V momente ako videla túto úbohú, trápiacu sa skupinku mrmlajúcu si pod nosy “game over kámo, game over!” zoskočila zo svojho koňa, sebavedomo prišla k najbližšiemu chlapovi a potom, z ničoho nič, zaťala päsť a vrazila mu do nosa naozaj, naozaj tvrdo. Zatiaľ, čo zvyšok zaskočenej skupiny len pozeral s padnutou sánkou, ona sa každému z nich pozrela priamo do očí. Potom, s tónom hlasu, ktorý len jemne obsahoval jej kypiacu zlobu, povedala niečo ako “Ak sa budete správať ako pičky, tak sa k vám budem chovať ako k pičkám”. Potom si odpľula, dala kolenom jednému z týpkov priamo do rozkroku a povedala zvyšku, aby sa dali dokopy a začali sa správať ako zasraní tvrďácki Sikhovia, ktorými boli.

Vďaka delikátnemu, jemnému mixu posmechu, urážok a hardcore profesionálnych wrestlerských motivačných rečí, Mai Bhago presvedčila túto bandu, že majú pred sebou misiu a musia si len dať pár antidepresív a ísť ju kurva dokončiť. Guru bol tvrďák a všetko, ale nemohol práve ufritovať celú moghulskú armádu vystrelením pár protónových torpéd do komínov Taj Mahalu, zatiaľ čo by im kričiaci preletel ponad hlavy nadzvukovou rýchlosťou – potreboval svojich svätých bojovníkov po svojom boku. Nepotreboval, aby ho opustili práve vo chvíli, kedy sa potenciálne blížila jeho posledná bitka.

Po tom, ako to schytali verbálne, fyzicky a emocionálne od našej nerobím-si-piču, pripravenej-na-smrť hrdinky, štyridsať ex-sikhov si uvedomilo, že sa musí dať dokopy a vrátiť sa do práce, ktorá zahŕňala násilné ničenie priedušníc ich nenávidených nepriateľov. Samozrejme, Mai Bhago nebol typ hardcore bojovníčky, ktorá by sa po tom všetkom spokojne vrátila domov vediac, že jej práca bola dokonaná – nie, navliekla sa do svojho brnenia, vzala mušketu a meč a začala cválať na čele skupiny sikhských tvrďákov, aby sama na nepriateľov zniesla estrogénom poháňanú spúšť. Išla týmto chlapcom ukázať ako sa to robí.

Bez štyridsiatky svojich najlepších bojovníkov sa stala situácia pre Gurua v Amristare nakoniec neudržateľná. On (a zopár mužov, ktorí mu zostali z jeho osobnej stráže) sa stiahol z mesta a vydal sa na šialený, zúfalý útek do bezpečia. Skrz Indiu ich niekoľko dní prenasledovala celá Mughalská armáda, napadajúc ich pri každej príležitosti a situácia vyzerala pre Guruho Gobind Singha a vyznávačov sikhizmu zúfalo zle.

Bolo to v tomto momente, keď Guru zbadal Mai Bhago cválajúc na čele malého bataliónu znovu-verných sikhských bojovníkov tvrdých ako kameň.

Mai Bhago previedla svojich mužov popri Guruovi, priamo do tváre celej zasranej mughalskej armády. V Bitke pri Mukhtsare v roku 1704 ona a jej bojovníci vrazili do nepriateľských línií, sekajúc a mlátiac, odstreľujúc ľudské hlavy mušketami streľbou z piatich centimetrov od tváre. Guru sa tiež pridal do akcie, posielajúc na nepriateľa zlatú sprchu šípov zo sniperského hniezda na neďalekom kopci. Mai Bhago sama o sebe, v stále krvavejšom boji, ktorý nasledoval zabila minimálne pol tucta týpkov. Ako som vravel, táto baba si nerobila srandu.

Natrafil som na niekoľko rozdielnych popisov toho ako bitka prebiehala, začínajúc na “Mughali sa unavili a dali sa na útek” a končiac pri “Boh zostúpil z neba a zrazil celú Imperiálnu armádu”, ale výsledok bol nezávisle na tom rovnaký – Mughalovia ušli z bojiska, Guru prežil, aby mohol znova bojovať a každý jeden sikhský bojovník bol zabitý v boji. Teda každý jeden okrem Mai Bhago. Keď Guru Gobind Singh zostúpil z kopca, aby si prezrel epický masaker, našiel ju ležiacu na pokraji smrti na kope mŕtvych Mughalov. Guru odpustil svojim štyridsiatim bojovníkom za ich akcie v okamihu slabosti a bol tak otrasený tým ako hardcore bola Mai Bhago, že jej dal liečivý lektvár, obnovil jej všetky hitpointy a vzal ju do služby, ako jednu zo svojich osobných strážcov. Zvyšok života strávila cestovaním s Guruom, slúžiac ako svätý bojovník sikhského náboženstva, a sikhská Johanka z Arku je v súčasnosti považovaná medzi Sikhmi za sväticu, ktorá ponúkla znesväteným vojakom poslednú šancu na svoje vykúpenie a statočne bojovala, aby chránila svoj ľud.

Dodnes Sikhovia oslavujú výročie tejto bitky.