Kennyo Kosa

“Brutálny”, “fanatický”, “militantný”, “guledrviaci” a “vražedný” nie sú popisy, ktoré si typicky spájame s budhizmom, holistickou zbierkou gluten-free, organických, voľnomyšlienkárskych vier čo v podstate šíria kopu hipisáckych sprostostí ako “byť jedno s vesmírom”, meditovanie nad zmyslom existencie, dumanie nad vodou, ktorá si razí ticho cestu cez lúku plnú zajačikov a celkovo netrhanie vašich nepriateľov na kúsky končatinu po končatine s japonskou halapartňou ostrou ako žiletka a potom používaním nesekaných mŕtvol ako terčov na trénovanie vašich vojakov strieľajúcich z arkebúz.

A to len preto, lebo dostatok ľudí nepozná príbeh Kennya Kosu, Jedenásteho Opáta z Ishiyama Hongan-ji, a jeho fanatických, guledrviacich, vražedných budhistických bojovníkov, ktorí sa objavili počas guľkami preplnenej dekády odporu voči nechválne známemu japonskému feudálnemu pánovi Odovi Nobunagovi, ktorý vyvrcholil tak, že približne trištvrte pôdy v Osake bolo redekorovaných odseknutými príveskami, zlomenými lebkami a vysoko-rýchlostnými samurajskými cákancami krvi všade, ako by sa nemrholilo.

Takže aj keď bežne neuvažujeme o budhistoch ako o horlivých zástancoch hocičoho iného ako vegánstva, nadmerného používania kadidla a nekontrolovateľnej potreby vlastniť hybridné auto, Kennyo Kosa bol inšpirujúci líder militantnej sekty budhistických gule-nakopávajúcich bojovných mníchov, ktorý dal nový japonský nádych zo 16. storočia starej dogme “Piatim ušľachtilým pravdám”, pričom vymenil nudné sprostosti ako zen, karma a pseudo-transcendálnu jasnosť a spätosť s prírodou za krvavú katanu a presvedčenie, že smrť v boji za Budhu prináša okamžité spasenie a akýkoľvek náznak zbabelosti v boji bol dobrým dôvodom na to, aby sa pod vami otvorila zem a zhltla vás priamo do pekla. Čo je celkom úžasné.

Založená v roku 1457 v Kaga prefektúre, táto budhistická sekta s názvom “Pravdivá čistá krajina” okrem iného tiež celkom intenzívne pičovala na to, že klasická idea o typickom feudálnom živote japonského poddaného – ktorý pozostával zväčša z pestovania ryže, varenia ryže, jedenia ryže a následnom pobodaní okoloidúcim besnejúcim samurajom, ktorý je práve v procese vypaľovania vašej dediny na popol a odnášania vašej ženy, aby slúžila ako jeho konkubína – naozaj nebola až taká super, a hlavný dôvod bol, že samuraji boli obrovskí hajzli. Takže, v roku 1488, táto asociácia nasraných farmárov, mníchov, obchodníkov, tesárov, učencov a iných ne-samurajov sa neskutočne nasrala, zobrala svoje vidle, fakle a podomácky vyrobené pasce na medvede, zvrhla samurajských lídrov Kege prefektúry masívnou revoltou, ustanovila občiansku, ne-samurajskú vládu po prvýkrát v japonskej histórii a pokračovala v civilizovanom vládnutí približne nasledujúcich sto rokov. V skutočnosti to bolo super, teda až do momentu, pokiaľ sa samuraji nerozhodli, že mali dosť týchto sprostostí a idú všetkým pripomenúť, kto je tu šéf.

Keď bol Kennyo Kosa ustanovený ako 11. opát v roku 1554, prakticky kráčal v ústrety gigantickej víchrici plnej sračiek japonskej histórie, ktorá bola zosobnená v osobe “Diabolského kráľa” Oda Nubunaga – budúceho tvrďasa týždňa – kvôli vlastnej zásluhe na tom, že je jeden z najbizarnejších tvrďasov v ľudskej histórii.

Oh, ak ste ešte o Nobunagovi nikdy nepočuli, a príliš jemný náznak v  “On je skurvený Diabolský kráľ” vám nedáva predstavu o čom sa tu bavíme, tu je ukážka toho, ako je zobrazovaný v podstate na každej jednej polo-historickej maľbe:

Dobrí muži z histórie nie sú bežne zobrazovaní v čiernom brnení so zlovestným pohľadom, držiac gigantický svietiaci meč, zatiaľ čo dozerajú nad horiacim peklom, ktoré bolo pred časom centrom veľkého mesta. Bol to muž, ktorý si dal za životný cieľ zlomiť celé Japonsko svojou železnou päsťou. Bol to týpek, ktorý sa raz stretol s kresťanskými misionármi a jediné, čo si z tohto stretnutia odniesol je, že môžete niekoho zabiť tým, že ho pribijete klincami k stromu – a od tohto momentu sa stal slávny tým, že ukrižovával svojich zajatcov. Nebol to muž, ktorý potreboval bojovných mníchov, aby nahovárali sedliakom, že nemusia platiť dane alebo počúvať samurajov, a žiadna skurvená, zasraná, hipisácka, komunistická utópia mu nezabráni v jeho tvrďáckej ceste za besnejúcou slávou.

Ale zatiaľ čo Nobunaga nemal problém s razením si cesty skrz japonskú krajinu za pomoci vriaceho oceľového pekla ľudskej krvi, neuvedomil si s kým má kurva dočinenia, keď na začiatku roku 1570 napochodoval so svojou masívnou armádou 30 000 mužov a obľahol hlavné mesto sekty “Pravdivá čistá krajina” – pevnosť známu ako Ishiyama Hongan-ji, v dnešnej Osake.

Japonskí bojovní mnísi s mušketami

Vedená nebojácnym, brilantným diplomatom Abbottom Kennyo Kosom, Ishiyama Hongan-ji bola ultramoderná pevnosť/mesto, ktorá bola centrom obchodu a učenia niekoľko dekád a bola domovom asi 15 000 hardcore, fanatických, halapartňami a mušketami mávajúcich tvrďákov, ktorí nemali čo stratiť. Okrem toho, že mali vieru ako Klingoni v mučenícku smrť v boji, títo týpci vedeli, že ak sa vzdajú, ochutnajú špicatý koniec katany (keď Nobunaga zničil opátstvo na hore Hiei, dal mníchom dve možnosti – skočiť do ohňa alebo mať vrazený meč dole krkom), a na Kosove urgovanie všetci prisahali, že budú proti Nobunagovi bojovať do posledného dychu a nikdy nenechajú ich kláštor padnúť do rúk samurajom.

A na túto úlohu boli aj patrične pripravení. Postavená na vrchu bývalého imperiálneho paláca, Ishiyama Hongan-ji bola sofistikovaná séria opevnení, kamenných hradieb a ľahko brániteľných štruktúr umiestnených na svahoch ultra-strmého kopca, na ktorom priekopy a potoky bránili v priblížení a chrbát im chránil útes končiaci v oceáne. Ak vám to nestačí, tak ak ste sa chceli dostať k pevnosti, nakoniec ste museli utekať do kopca po nerovnom, otvorenom teréne, zatiaľ čo na vás obrancovia strieľali s mušketami a šípmi. Ishiyama Hongan-ji bola tiež obklopená sieťou 50tich strážnych veží a domov. Mužom Kennya Kosu sa tiež podarilo poukladať do celého priestoru pasce a drôty, ktoré boli špeciálne navrhnuté tak, aby lámali členky nepriateľským bojovníkom a koňom, a tiež mal prepracovaný systém zvončekov a ohňov, ktorý mu umožňoval povolať 10 000 svojich najlepších bojovníkov do akejkoľvek časti Branch Davidian v priebehu minút. Vďaka múdremu spojenectvu s blízkym klanom Mori, ktorí boli majstri v námornej stratégii a námornom boji, Kennyo Kosa si zabezpečil, že jeho ľudia sú dobre zásobovaní nábojmi, jedlom a medicínou po mori, čo mu umožňovalo zmeniť celé úpätie hory na gigantickú, pekelnú, smrteľnú pascu bez strachu, že by nevedel do mesta dostať zásoby po zemi skrz 30 000 samurajov Oda klanu, ktorí obkľúčili mesto.

Hlavný komplex, cca. 1574.

Nobunaga nariadil útok. Poslal desiatky tisíc svojich zocelených bojovníkov, šedivých po desiatkach rokoch bojov s najtvrdšími veliteľmi Japonska, očakávajúc, že zadupe sedliacku armádu do zeme ako C-130 transportné lietadlo pristávajúce na týždeň starom banáne.

To do čoho nabehol bolo pätnásťtisíc fanatických, strieľajúcich mníchov, nasraných sedliakov, oštepmi mávajúcich Shinto kňazov a tvrďáckych, katanami vyzbrojených Roninov, všetci spolu kričiac a utekajúc im naproti, nesúc také množstvo smrteľných zbraní, že by ste sa posrali, a mávajúci vlajkami s budhistickými porekadlami, popísanými ľudskou krvou. Pochodovali vpred pre svoje náboženstvo, bojujúc o svoje vlastné životy a za svojho lídra, Kennya Kosu, muža, o ktorom sa verilo, že má moc nad tým, kto ide do neba a do pekla, a kto mohol odsúdiť muža na večné utrpenie, ak zaváhal v boji. Každý jeden muž bojoval na smrť a nikto z nich nemienil ustúpiť alebo sa vzdať. Psychotickí fanatici, ktorí nemali čo stratiť.

Nobunagov útok bol odrazený s masívnymi stratami. Potom, keď sa snažil preskupiť, Kosovi strelci spustili nočný útok, aby obťažovali ich tábor, zapálili ich obliehacie stroje a vniesli strach do sŕdc jeho mužov. Potom, len aby ukázal Diabolskému kráľovi, čo si o ňom myslí, Kennyo Kosa zmobilizoval veriacich z Pravdivej čistej krajiny v iných provinciách, aby povstali a bojovali po boku ktoréhokoľvek šľachtica, ktorý bol ochotný bojovať proti Nobunagovi – zahŕňajúc jeden prípad v roku 1570, kedy niektorí jeho muži obľahli dom Nobunagovho brata a prinútili ho spáchať seppuku samovraždu. Schopnosť mobilizovať sily skrz celú krajinu pomohla Kosovi započať dôležité spojenectvá s inými regionálnymi pánmi, z ktorých množstvo súhlasilo s útokom na Nobunagu, aby odľahčili obliehanému Ishiyama Hongan-ji hradu.

Počas nasledujúcich štyroch rokov (!) sa Nobunagovi nepodarilo spraviť žiaden pokrok. Napádaný svojimi nepriateľmi zo všetkých strán, nemohol dať dokopy dostatok mužov, aby prelomil skrz obranu Ishiyama Hongan-ji, ale tiež nemohol zrušiť obliehanie, pretože vždy, keď sa otočil chrbtom, mnísi zničili jeho pevnosti a spôsobovali iné problémy. V roku 1574, trpký a nahnevaný z jeho opakovaných neúspešných pokusov dobyť hrad, Nobunaga zvolil inú stratégiu, tentokrát napádajúc iné mestá a kohokoľvek, kto podporoval Kennya Kosu. V jednom meste nahnal všetkých do domov a zapálil ho, a nechal svojich mužov zastreliť kohokoľvek, kto vyšiel von. O niekoľko mesiacov napadol iné mesto a zabil tak veľa ľudí, že do svojich memoárov napísal “Seriózne ste sa ani nemohli vyšťať bez toho, aby ste nešťali na mŕtvolu… kokos, bolo to úplne POPIČI, mal si tam byť kámo. LOL.”

Ah, dobré časy

Po tom čo zlomil okolitý odpor, Nobunaga sa pokúsil blokovať prístavy, zaútočil na lode klanu Mori, ktoré prinášali zásoby obliehaným vojakom. Avšak Mori boli majstri námornej vojny a vo veľkej bitke v roku 1576 zničili Nobunagov pokus zastaviť ich v jeho nasieraní. Keď toto zlyhalo, poslal svojho najlepšieho generála – Akechiho Mitsuhideho – aby spustil plnú inváziu s 10 000 ťažko-obrnenými samurajmi, ale tí boli odrazení naspäť z kopca davom 15 000 strieľajúcich mníchov. Nobunaga, nasraný, že všetko musí robiť sám, sa rozhodol viesť ďalší útok osobne, a nielen že ho nakopali do zadku, ale nejako sa mu podarilo nechať sa v procese postreliť.

Avšak napriek všetkej Kosovej húževnatosti a nezlomnej vôli jeho vojakov, veci začali ísť z kopca v roku 1578, keď Nobunaga vplával do prístavu s niekoľkými psycho-železom obrnenými loďami, ktoré tak totálne zničili flotilu klanu Mori, že si to neviete predstaviť. Nobunaga následne blokoval prístav, zabránil Kosovi sa dozásobovať a všetky opátové výzvy o pomoc zostali nevyslyšané, keďže Nobunaga v podstate zabil každú jednu osobu, ktorá by mu mohla pomôcť.

Kosa sa napriek tomu odmietol vzdať. S jeho hradbami trasúcimi sa pod nohami, nepriateľskými vojakmi útočiacimi každý deň, a jedlom a muníciou, ktorá sa míňala z hodiny na hodinu, Kosa a Ishiyama Hongan-ji vydržali neuveriteľné ďalšie dva roky, napriek tomu, že im nepomáhal nikto z Japonska. Nobunaga zosilnil svoje útoky, skoncentroval 60 000 vojakov – väčšinu svojej armády – aby vyhubil bojových mníchov, ale Kosovi bojovníci pokračovali v boji ako diví démoni, pokiaľ ich muškety neboli rozžeravené do červena a ich meče neboli roztrieštené na viac kúskov ako Triforce.

Konečne, po desiatich rokoch – najdlhšom obliehaní v japonskej histórii – a desiatkach tisícoch mŕtvych, Nobunaga urobil posledný pokus. Išiel osobne za Cisárom a požiadal jeho Imperiálnu Výsosť, aby napísala Kosovi list žiadajúci jeho vzdanie sa. Napriek očividnému nátlaku na Cisára, toto bolo niečo, čo Kosa nemohol ignorovať. Uvidel list, uvedomil si svoju stratenú situáciu, podpísal imperiálny dekrét vlastnou krvou a prikázal svojim mníchom, aby pochovali celý Ishiyama Hongan-ji komplex do zeme, aby zabránil Nobunagovi v jeho okupovaní. V šialene vzácnej ukážke tvrďasa uznávajúceho iného tvrďasa, Nobunaga nechal Kosu a jeho nasledovníkov odísť živých.

Oh, a potom, pretože s ním tak strašne vymrdal a dal mu najväčšiu bitku jeho života, Nobunaga nariadil, aby sa na ruinách mesta postavil hrad. Z miesta sa stal hrad v Osake, jedna z najslávnejších pevností v Japonskej histórii.

Kennyo Kosa medzitým stále neskončil. Vzal svojich podporovateľov na juh, do spriatelených krajov, a začal pomáhať eventuálnemu nasledovníkovi Nobunagu, Toyoyomi Hideyoshimu, poskytujúc svojich mníchov ako neregulárne jednotky proti nepriateľom Shoguna. Za jeho lojalitu, Hideyoshi odmenil opáta v roku 1591 tým, že mu umožnil postaviť nový chrám, tento krát v Kyote. Dnes je Nishi Hongan-ji (doslova “Západný chrám originálneho Wow”, dnes známy len ako “Drahý pán Západ”) súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Kennyo Kosa zomrel rok nato prirodzenou smrťou, prenechávajúc vedenie sekty svojim synom.