Postfaktuálna doba a informačná bublina

V USA vyhral Trump, na Slovensku je v parlamente duo KoKot (Kollár, Kotleba) a analytici sa snažia vysvetliť, prečo sa to deje. Často sa objavuje vysvetlenie o takzvanej postfaktuálnej dobe, kedy už na faktoch nezáleží. K tomu sa pridáva informačná bublina, v ktorej ide o to, že počujete a čítate len správy, ktoré utvrdzujú váš názor.

O postfaktuálnej dobe by sa dalo debatovať hlavne z pohľadu toho, či sme niekedy vôbec mali faktuálnu dobu. Ale o bublinách je diskusia viac menej zbytočná. To, že ľudia najradšej čítajú správy, s ktorými súhlasia a ktoré potvrdzujú ich názor ukázalo už mnoho psychologických výskumov. A ako informatík viem ako fungujú odporúčajúce systémy, ktoré určujú, čo napríklad na Facebooku uvidíte. Skôr či neskôr sa stanú obeťou predsudkov používateľa (boj s týmto problémom je súčasťou intenzívneho výskumu).

Je teda jasné, že všetci žijeme vo väčšej či menšej bubline. Nebudem sa tu snažiť vyriešiť problémy sveta. Už aj samotný tvorca Facebooku Mark Zuckerberg sa začal brániť, že oni za to nemôžu a iní sa ozvali, že Facebook by sa mal správať zodpovednejšie.

Živá debata teda prebieha, uvidíme čo sa stane.

V tomto poste sa chcem skôr zamerať na to, čo robím ja a čo by ste mohli robiť vy, s vašou informačnou bublinou. Nejde o žiadne komplikované veci (ale ani všemocné). Napriek tomu si myslím, že minimálne môžu pomôcť lepšie filtrovať záplavu informácií, ktorej sme momentálne vystavení.

Po prvé, čím možno hneď stratím väčšinu “alternatívnych” čitateľov, treba čítať hlavne “štandardné” médiá. Pod týmto však nemyslím len zavedené papierové médiá. Pod štandardným médiom myslím médium, ktoré overuje to, čo publikuje, uvádza zdroje a v prípade, že sa ukáže, že napísalo lož, ospravedlní sa a uvedie opravu. Žiaľ, toto väčšina takzvaných “alternatívnych” médií nezvláda.

Postupom času som prešiel k ďalšej úrovni filtrovania, ktorý nazývam “externým editovaním”. V štandardných médiách máte editora, ktorý má práve preveriť dôveryhodnosť článku a nepublikovať ho, ak napríklad existujú pochybnosti o zdrojoch.

Aby ste nezostali v zajatí jedného alebo dvoch médií, ktorých autori sú tiež vo svojej bubline, je dobré mať rôznorodé zdroje informácií. Nemôžete sledovať všetky médiá sami. Našťastie tu máme sociálne siete.

Zatiaľ čo sa teraz na Facebook spustila (často oprávnená) kritika za to, čo zobrazuje používateľom, je dôležité si uvedomiť, že obsah svojho Facebooku si viete vo veľmi veľkej miere určiť sami. Akurát to chce trochu práce, ale sľubujem, že zatiaľ čo zo začiatku je to úmorné, časom budete omnoho spokojnejší a informačne omnoho bohatší.

Facebook vám totiž umožňuje sledovať nielen stránky médií, ale aj konkrétnych ľudí. A tak týchto ľudí môžete využiť ako “externých editorov”. Ak si zvolíte dôveryhodných ľudí, ktorí nesharujú každú blbosť, na ktorú natrafia, plnia za vás v podstate úlohu editora, ktorý filtruje nedôveryhodný a posúva vám zaujímavý obsah. Opäť si treba voliť týchto ľudí na základe vlastností “štandardných” médií – hlavne overovanie zdrojov a spätná kontrola.

Rovnako viete “unfollownúť” alebo “skryť” príspevky z nedôveryhodných zdrojov. Ak sa vám zobrazujú nezmyselné správy zo stránok, na ktorých nie je pravdivé ani len meno autora, nenechajte si tým sviniť svoj mozog. Jednoducho si to vymažte z timelinu.

Posledným krokom je to, že nebudete sledovať len ľudí a médiá, s ktorými súhlasíte. Nájdite si dôveryhodné zdroje aj medzi médiami a ľuďmi, ktorí sú v rozpore s vašim súčasným postojom. Prospeje vám to lepšie sa zamyslieť nad správnosťou vášho postoja a ako následok budete mať váš postoj lepšie podložený alebo si budete vedieť zmeniť nesprávny názor.

Opäť si treba dávať pozor na “confirmation bias” a teda potvrdzovanie si vlastných názorov. Tomuto sa dá predísť tak, že článok si neprečítate na stránke daného média, ale trošku ho anonymizujete. Osobne som dlhý čas posielal články do môjho e-booku, momentálne na to používam aplikáciu Pocket.

Načo je to dobré? V e-booku alebo v Pockete všetky články vyzerajú rovnako a sú v ľahko čitateľnej forme. Ak si ešte nebudete všímať miniatúrne popisky o tom z akej stránky článok je, váš mozog nemôže začať čítanie s tým, že “s týmto médiom väčšinou nesúhlasím” alebo naopak, a sústredíte sa viac na samotný obsah.

Samozrejme, že sa dá článok často identifikovať podľa iných znakov a dôležité je po prečítaní článku sa opäť pozrieť na to, či má dobré zdroje a je dôveryhodný. Tým, že eliminujete pôvodnú zaujatosť kvôli zdroju článku, dokážete lepšie akceptovať argumenty, ktoré by ste inak zavrhli len pre zaujatosť a nie kvôli obsahu.

Toto všetko je pomerne efektívne, ale netreba zabúdať na to, že internet nie je všetko. Stretávajte sa s ľuďmi aj naživo. A nie len s tými, s ktorými súhlasíte, ale aj s takými, s ktorými sa nezhodnete. Snažte sa argumentovať a neobviňovať aj keď je to ťažké, aj keď druhá strana viac menej nespolupracuje. Buďte “múdrejším čo ustúpi”, nie tým, že pripustíte druhú pozíciu bez boja, ale tým, že budete svoju pozíciu obhajovať pokojne, bez osobných útokov a bez reakcií na útoky oponenta.