“Zaodetý v červenom plášti, vlasy zviazané páskou vyšívanou zlatom, vydal sa naproti nepriateľom, viac veriac svojmu šťastiu ako svojim zbraniam – natoľko, že bol oblečený skôr na párty ako do vojny. Ale jeho myseľ bola iná ako jeho oblečenie, pretože aj keď bol bez brnenia a niesol len svoju kráľovskú insigniu, kráčal pred svojím ozbrojeným bataliónom a dával nebezpečenstvu vojny šancu, aby si ho našla. Napriek tomu oštepy, vrhnuté naňho, mu nemohli ublížiť, akoby ich čepele boli otočené naopak. Keď nepriatelia videli nezraniteľnosť tohto bojovníka, zastavili sa kvôli svojej hanbe a následne zaútočili ešte divokejšie. Harald, nezranený, ich zabíjal svojim mečom, pokiaľ sa nedali na útek.”
Harald Vojnovýzub bol gigantický skurvený vikinský berserker a kráľ, vydával sa do bitiek úplne bez brnenia, oštepy, sekery a iné kokotiny sa mu odrážali od tela ako keby jeho až smiešne mozoľnatá koža, potenciálne vystužená kybertechnológiou, bola skonštruovaná z titánových plátov ručne ukovaných z podvozkov planéty-ničiacich robotov. Bol slávny ako jeden z prvých skurvysynov, ktorí zjednotili všetky krajiny Škandinávie pod vlajkou vikinského tvrďáctva. Porazil armády od Anglicka po Fínsko pomocou taktík, ktoré dostal priamo od severských bohov. Vydal sa priamo do útoku počas vikinskej verzie Bitky o Tróju napriek malému problému, že bol tak skurvene starý, že nevidel ďalej ako za svoju bielu bradu a mal svoju lebku slávnostne rozbitú na výbušné úlomky Odinom, zatiaľ čo stál na kope ľudských tiel, ktorú vytvoril s párom svojich mečov a svojím zúrivým, smrteľným pohľadom.
Harald Vojnovýzub bol vikinský ekvivalent Kráľa Artuša alebo Tupaca Shakura a je to jeden z týpkov, ktorých voláme “pololegendárni králi”, čo je pekný, pseudoakademický spôsob ako povedať: “Tento týpek bol takmer určite naozajstná osoba niekedy v minulosti, ale počas jeho posledných rokov sa veci trochu vymkli kontrole a teraz sme si celkom istý, že v skutočnosti neodsekával hlavy nepriateľom s kvapalnými kovovými rukami, premieňal sa do medvedieho modu na počkanie, stretával sa s týpkom, ktorý vedel meniť ľudí na žaby alebo prenášať svoju esenciu do inej dimenzie a transformovať sa na hologram” bez toho, aby ste zneli ako psychotický idiot. Sme si teda asi na 90 percent istý, že Harald Vojnovýzub bol skutočná osoba, a ak nebol, tak je minimálne založený na naozajstnom týpkovi, pretože sa spomína na niekoľkých rôznych miestach u viacerých severských civilizácii. Vieme, že žil okolo 8. storočia, pravdepodobne na začiatku 700stých rokov. Vieme, že zjednotil vikinské kráľovstvá. A vieme, že VYKOPAL Z KAŽDÉHO DUŠU, pretože 1300 rokov po VOJNOZUBOAPOCALYPSE stále nachádzame kosti a trosky, ktoré to dokazujú. Väčšina historikov nie je práve presvedčená, že komunikoval priamo so severským bohom Odinom alebo, že sa dožil 150 rokov, alebo že sa nechal zabiť len preto, pretože bol už kurva starý a chcel ísť do Valhaly namiesto toho, aby zomrel ako zbabelec v posteli.
Podľa povesti známeho vikinského historika z 13. storočia Saxa Grammaticusa (týpka, ktorý napísal pôvodnú verziu Hamleta, ktorú Bill Shakespeare prepísal do svojej hry o niekoľko storočí neskôr) sa Harald Vojnovýzub prvýkrát objavil, keď sa jeho starý otec, vikinský objaviteľ/plieniteľ/tvrďas/šľachtic/maniak zvaný Ivar Chamtivý omylom zabil, keď sa snažil poraziť mýtické morské monštrum, ktoré z definície mohlo byť zabité iba severským bohom Thórom. Ivar, ktorý veľmi pravdepodobne dostal svoje meno, pretože dokázal chytiť DVE PRSIA JEDNOU RUKOU, bol superstarý bastard, ktorý sa dostal do sporu, v štýle Walter Matheau – Jack Lemmon, s nejakým iným starým čudákom kvôli nejakému blbému sporu o tom, ako interpretovať nejaký divný sen a rozhodli sa teda svoj konflikt vyriešiť skočením z móla do skurvene chladného Severného mora a tam viesť boj muža proti mužovi s Midgard Serpent, morským monštrom tak dlhým, že jeho telo obkolesovalo celú Zem a tak strašidelným, že jeho tesáky boli dlhé ako mrakodrapy a boli dostatočne jedovaté na to, aby zabili samotných bohov. Ivar a jeho kamoš sa takmer okamžite utopili ako idioti, takže sa 15 ročný Harald, jediný mužský preživší v jeho rodine (a člen kráľovskej rodiny, kvôli Ivarovi a tiež kvôli tomu, že jeho mama bola princezná alebo niečo také) vybral do Dánska, aby všetkým povedal, že je teraz vo vedení, a že si majú na to začať zvykať. Keď vikinské brady, ktoré sa stretli, videli tohto pubertálneho zmätka, povedali niečo ako “Jasné, OK, dobrá historka brácho, znie to super, ale čo keby si radšej kľakol na kolená a mi ti STRČÍME RÚČKU ZO SEKERY DO MOČOVEJ RÚRY A DOBIJEME TVOJU MATKU NA SMRŤ S TVOJÍM TELOM NAPICHNUTÝM NA SEKERE??!?!?!?!?!”
Harald Vojnovýzub, ktorý sa v tomto momente v histórii volal iba Harald, zostal stáť bez toho, aby pohol brvou. Kývol na znak pochopenia, podozrivo si ponaťahoval prsty, pokojne sa pozrel na každého pred ním a s pokojom vybalil svoju dánsku obojručnú sekeru z obalu, ktorý mal na chrbte.
Potom ICH TOTÁLNE ZNIČIL.
Plaviac sa skrz severnú Európu na ohráde ľudského krviprelievania tvrdenej ocele dobíjal tento nezastaviteľný vikinský generál teritóriá v Dánsku, Švédsku a Nórsku, ničil armády a získaval obrovské územia pre seba v severnej Germánií a východnom Anglicku. Ustanovil svojich príbuzných ako vládcov na týchto zničených územiach a prinútil všetkých podrobených, aby mu platili tribút, aby nikdy nezabudli kto má najväčšie vajcia v Severnom mori. Samozrejme všetci súhlasili.
Harald bol slávny za to, že bol hardcore berserker, čo znamená, že sa stával tak psychoticky nasratým a plným zúrivej zlosti Ódinovho zabijačského ducha, že prekročil ľudské limity a stával sa neohrozeným, nezastaviteľným vraždiacim strojom, schopným zomlieť celé batalióny nepriateľských vojakov pár šialenými, krvavými smrteľnými ranami. Ako mladý, nerozvážny hardcore bojovník Harald vždy viedol svoje armády osobne, kričiac ako šialenec a odmietal nosiť akékoľvek brnenie, pretože tvrdil, že sám Ódin oslepí jeho nepriateľov a otupí ich oštepy. Keď bol plne v PCP Berserker Beštia mode, väčšinou nahý a pokrytý ľudskou krvou a krémovým syrom, bol vraj Harald imúnny voči ohňu a oceli, necítil bolesť a bol nezastaviteľný v boji. Väčšinou bojoval s ťažkými kyjakmi, pretože bol známy tým, že svojich nepriateľov udieral tak silno, že si lámal meč. Raz predviedol svoju odvahu tak, že nechal nepriateľa, aby ho bodol oštepom, len preto, aby dokázal, že to vie zniesť. Svoje meno “Vojnovýzub” vraj dostal preto, že stratil dva zuby po údere nepriateľským mečom a následne mu dva čisto nové zuby SPONTÁNNE SKURVENE NARÁSTLI, ABY ICH NAHRADILI. Predstavujem si to v spomalenom zábere, s detailným záberom na to, ako mu rastú obrovské tesáky, aby nahradili jeho stratené zuby, zatiaľ čo ohnivé gitarové sólo z 80. rokov hrá v pozadí a zvukové efekty zavíjajúcich vlkov vychádzajú z televízie, zatiaľ čo superžeravé úlomky vylietavajú z telky a pristávajú na vašom trápnom gauči a PODPAĽUJÚ VÁŠ SKURVENÝ BYT, PRETOŽE TERAZ JE Z NEHO HARALD VOJNOVÝZUB.
Ako dodatok k tomu, že mu Odin daroval tajné mutantské schopnosti superčloveka, ho vraj Odin osobne navštevoval pred bojom a vravel mu ako zvíťaziť. Typicky táto taktika pozostávala z formovania jeho mužov do klína a následne utekaní priamo do stredu nepriateľských síl, kričiac a mávajúc sekerami a oštepmi, ako keby na tom záviseli ich životy, čo síce vyzerá ako celkom jednoduchá taktika ale podľa všetkého toho času nebola veľmi bežná, pretože iba jedna osoba ju použila proti Haraldovi. Všetko čo Páni Valhali na oplátku od Haralda chceli bolo, aby brutálne obetoval všetkých zajatcov Ódinovi tak, že im ručne vyreže ich žalúdky na kamennom oltári ostrým kameňom a vytiahne ich vnútornosti. Harald s radosťou súhlasil.
Neprekvapivo, po tom, ako zničil svojich nepriateľov, Harald Vojnovýzub vládol bez oponenta viac ako 50 rokov. Jediná akcia, ktorú jeho bojovníci zažívali boli teda ich nechválne známe nájazdy v Severnom mori a Stredomorí.
Jedného dňa, keď mal Harald vraj 150 rokov (čo vyzerá nepravdepodobne), sa rozhodol jeho synovec, týpek s menom Sigurd Hring, ktorý bol s Haraldom príbuzný skrz druhé manželstvo Haraldovej matky s týpkom s menom Červenábrada (seriózne!), že už má dosť klaňania sa a iných sračiek. Sigurd Hring mal na starosti velenie Švedov a Gótov a bol nasratý, že nie je kráľ Dánska a tak povedal Vojnovémuzubu, že by mali zápasiť. Vojnovýzub, ktorý bol starý ako smrť a práve prežil pokus o atentát, kedy sa ho pár zasranov pokúsilo zabiť, zatiaľ čo sa kúpal, bol viac ako šťastný, že bude mať možnosť zomrieť ako bojovník a bol tiež ochotný vziať svojho namysleného synovca, vyvrátiť ho a STRČIŤ HO DO JEHO VLASTNÉHO ZADKU.
Dvaja králi dali dokopy všetkých mužov vo Švédsku, Dánsku, Nórsku a Islande. Najali žoldnierov zo Saxov, Germánov, Anglicka, Ruska a východnej Európy. Harald Vojnovýzub vykáľal celé dva lesy, aby postavil flotilu dračích lodí tak masívnu, že ak by ste ich dali jednu vedľa druhej, mohli by ste prejsť z Dánska do Švédska bez toho, aby ste si namočili nohy.
Čo sa odohralo následne bola najväčšia bitka medzi Vikingami, o ktorej vieme, či už z histórie alebo z legiend. Je to severská verzia Tróje alebo Mahabarty. Jazyk, ktorý používali o tejto bitke severský bardi, sa veľmi podobá na popis Ragnaroku, bitky na Konci sveta. A Harald Vojnovýzub vystupuje v hlavnej úlohe.
Dve nepriateľské armády stoja oproti sebe. V tom si Harald Vojnovýzub všimol, že Sigurd Hring taktiež stavia svojich mužov do klína. To ho trochu znepokojilo. Nezastavilo ho to však v tom, aby urobil to isté a išiel zničiť svojich nepriateľov.
Bitka, ktorá nasledovala je hodná najväčších epických diel literárnej histórie. Haraldovi bojovníci, Are Jednooký, Dag Tučný, Hothbodd Neskrotný a veľa ďalších skvelo pomenovaných skurvysynov si prebilo cestu skrz najlepších bojovníkov, ktorých Hring ponúkol. Najlepší bojovník Vojnovéhozubu, Ubbe z Frieslandu, sa prebrodil do srdca akcie, pokrytý po krk od krvi, zabil 22 mužov a zranil 11 ďalších “známych bojovníkov” (Saxovia rozlišujú “známych bojovníkov” a “niktošov, ktorých si netreba všímať”) svojou gigantickou sekerou predtým, ako bol slávnostne masakerne zabitý štyrmi ranami meča a niekoľkými tuctami šípov. Bojovníčka Vojnovéhozubu Verbog, tvrdá baba, ktorá velila bataliónu 300 tvrdých bojovníčok, rozsekla Hringových najlepších bojovníkov, jedného tak tvrdo, že rozpolila jeho tvár v sánke a tento týpek utekal nesúc svoju bradu v rukách ako bochník chleba, následne dala dole Thorkella Tvrdohlavého po “mnohých ranách a verbálnych výmenách”.
Napriek týmto aktom vznešeného tvrďáctva sa bitka otáčala proti Vojnovémuzubu. Namiesto toho, aby sedel na zadku a nechal svojich dôstojníkov mať všetku srandu poloslepý berserkerský kráľ, starý ako smrť, sa rozhodol, že jebe na to a ide do boja. Kľakol si vo svojom kráľovskom voze, chytil do každej ruky železný meč, popohnal svoje kone vpred a vrazil priamo do centra akcie, pripravený nakopávať zadky a následne senilne zabúdať mená svojich obetí.
“Keď Harald videl veľký masaker svojich jednotiek,
vrhol sa na kolená vo svojom voze, pretože nebol schopný stáť,
vytiahol každou rukou meč, nasmeroval svoj voz
do najväčšieho boja, sekal a rúbal na oboch stranách,
zabíjajúc mnohých a všetci ho považovali za statočného
a vykonal veľa veľkých skutkov na svoj vek.”
vrhol sa na kolená vo svojom voze, pretože nebol schopný stáť,
vytiahol každou rukou meč, nasmeroval svoj voz
do najväčšieho boja, sekal a rúbal na oboch stranách,
zabíjajúc mnohých a všetci ho považovali za statočného
a vykonal veľa veľkých skutkov na svoj vek.”
Potom ako vypitval nepriateľskú armádu svojou epickou jazdou skrz jej rady, bol Harald Vojnovýzub, najväčší vikinský kráľ, smrteľne zranený, keď podľa legendy sám Ódin ho zasiahol sekerou zozadu do hlavy a zrazil ho z voza. Keď Sigurd Hring videl prázdny kráľovský voz ako prešiel popri ňom, okamžite prikázal zastaviť boj. Obe armády zastali a strávili zvyšok rána hľadaním tela padnutého kráľa, aby dokázali, že je naozaj mŕtvy. Našli ho, pokrytého krvou, ležiac pod kopou mŕtvol, ktorá bola tak vysoká, že ste cez ňu nemohli prejsť vozom, pretože telá boli vyššie ako náprava voza.
Tej noci sa uskutočnil veľký pohreb, bola postavená obrovská vatra pre padlého kráľa a každý muž a žena na bojisku hodili jeden predmet do ohňa, aby si uctili ich mŕtveho kráľa. Sigurd prebral pozíciu dánskeho kráľa. Jeho syn, Ragnar Vlasaténohavice (aka Ragnar Lodbrok), je týpek, ktorý sa vyskytuje v seriáli Vikings od History Channel a Sigurdov vnuk, Ivar Bezkostí (tiež zo seriálu), je muž zodpovedný za dobytie zbytku Anglicka v 9. storočí.
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog