Igor Matovič je fenomén. Osobne ho nemusím. Ale sú miesta, kedy som rád, že sa v politike vyskytol. Má schopnosť veci pomenovať priamo a pravdivo, čo dáva možnosť pochopiť komplikované veci aj bežným ľuďom.
Na druhej strane má tendenciu aj zveličovať a vymýšľať si, ak si myslí, že z toho vyťaží nejaké bodíky alebo že to niečomu pomôže.
Matovič je človek, ktorý by možno nemal sedieť v parlamente, ale mal by byť šéfom Národného kontrolného úradu alebo verejným voleným prokurátorom (ak by sme tu mali americký systém). Žiaľ, v politike podľa mňa viac škodí ako prospieva.
A aj keď je pravda, že mu jeho čestné úmysly v politike verím viac ako iným, svojimi činmi niekedy ukazuje, že je v politike aj kvôli sebe. Nie možno finančne, ale aby sa mohol predvádzať a dráždiť.
To čo mu dnes však robí Smer s políciou a prokuratúrou, ktoré má pod palcom, je nechutné.
K obom týmto Matovičovým tváram vyšli v poslednom čase dva zaujímavé články, ktoré odporúčam prečítať si.
Cesty, ktoré vedú do pekla od Trendu hovorí o tom, ako Matovič robí nepekné veci a dokáže kolaborovať aj so Smerom, keď sa mu to hodí.
Všetko, čo potrebujete vedieť o vyšetrovaní Igora Matoviča od Denník N zasa ukazuje, ako sa tu zneužíva moc na umlčanie možno otravného, ale podľa všetkého čestného krikľúňa.
