Potom sa uňho zastavili Nemci. Nacisti presvišťali skrz francúzsky vidiek v 1940 a obsadili Paríž, čím dostali Francúzsko pod svoju železnú fašistickú topánku. Keď náckovia obsadili Jersey, presunuli Chapmana do vezenia na francúzskej pevnine a zahodili za sebou kľúč. Nie, že by na tom záležalo – využil svoje schopnosti, ktoré mal ako zlodej levelu 20, aby z kosti vyrobil kľúč v štýle MacGuyvera pomocou špendlíkov a mydla, ktorý mu umožnil opustiť celu každú noc, presunúť sa do ženského krídla väzenia a užívať si s kriminálničkami. Taká drobnosť, ako byť zavretý v zasranom nacistickom väzení predsa nezastaví Eddieho Chapmana pred vniknutím do budovy plnej ako-tak atraktívnych žien.
Keď si Nemci uvedomili čo sa deje, rozhodli sa Chapmanovi ponúknuť prácu tajného agenta, a teda, aby pracoval s náckami proti britským zmrdom, ktorí ho vlastne do toho väzenia hodili. Vidiac príležitosť na zábavu a príležitosť dostať sa z ukrutne nudnej cely, Chapman súhlasil a začal pracovať pre Führera. Bol teda prepustený a vysadený do Anglicka s kritickou misiou – sabotovať a zničiť britskú továreň, v ktorej sa vyrábali Mosquito bombardéry a následne sa vrátiť do Fatherlandu.
Eddie Chapman teda jednej noci potichu vkĺzol do Hatfieldu v Anglicku. Nepozorovane sa blížil skrz polia k svojmu cieľu. Potom, namiesto toho, aby vyhodil do vzduchu továreň, ako bol inštruovaný, spravil Chapman niečo, čo Nemci neočakávali. Nakráčal priamo k hlavným vchodovým dverám MI-5, britskej spravodajskej agentúry, a povedal im o všetkom. Britská vláda okamžite uvidela krásnu príležitosť.
Takže, Eddie Chapman bol pomenovaný “Agent Zigzag” – dvojitý agent pracujúci pre Anglicko proti nacistom, ktorí si ale mysleli, že robí pre nich, proti Britom. Alebo také niečo. MI-5 uskutočnilo v továrni falošnú explóziu, vytlačili o tom článok v novinách a poslali Chapmana naspäť do Berlína, kde ho prijali ako hrdinu Tretej ríše. Chapman za odmenu obdržal Železný kríž, najvyššie nemecké vyznamenanie, dostal jachtu, 110 000 ríšskych mariek a bol vyslaný do Osla v Nórsku, kde mal pôsobiť ako inštruktor v nacistickej škole pre špiónov. V tomto tréningovom tábore pracoval niekoľko mesiacov, pravdepodobne dávajúc budúcim nemeckým špiónom otrasné rady, ale po vylodení spojencov v Normandii bol znova povolaný, aby slúžil Fatherlandu. Nemci ho vysadili do Anglicka, dali mu rádio a chceli od neho, aby im pomohol overiť presnosť V-2 rakiet, ktoré vypúšťali na britskú pevninu. Chapman im samozrejme posielal blbosti a totálne im skurvil mierenie ich nacistických rakiet.
Keď sa veci trochu vymkli kontrole, Briti vyplatili Chapmana, poslali ho do predčasného dôchodku a odpustili mu všetky predchádzajúce strety so zákonom, čo bolo super. Svoje povojnové roky strávil ako tie predvojnové – žil naplno, do rána popíjal kokteily, vyhľadával dobrodružstvá a po dlhých nociach a lajnách kokaínu naháňal ženské ako Pepe Le Pew. Zomrel v roku 1997 vo veku 83 rokov, pričom svoje posledné roky prežil ako majiteľ kúpeľov.
Eddie Chapman je dôkazom, že nemusíte byť kopa svalov alebo rozbíjač ksichtov, aby ste boli tvrďas. Nebol to veľký muž, nebol to zabiják a nikdy sa nepobil, ak nemusel. Napriek tomu sa mu podarilo byť jedným z najzaujímavejších hrdinov v britskej histórii, vodil za nos Britov aj Nemcov, prežil množstvo dobrodružstiev, užíval si a robil v podstate všetko, čo si predstavíte pod profesionálnym špiónom. Jeden jeho šéf o ňom povedal “Chapman miloval seba, miloval dobrodružstvo a miloval svoju krajinu, pravdepodobne v tomto poradí.”