Skip to content

Muhammad Ali

“Na svete nie je človek, ktorý by ma mohol poraziť. Som príliš rýchly. Som príliš múdry. Som príliš pekný. Mal by som byť na známkach. To je jediný spôsob ako by ma niekto mohol prilepiť k zemi.”

Cassius Clay sa narodil v Louisville (Kentucky) 17. januára 1945. Počas svojho života sa stal jedným z najznámejších a najtvrďáckejších športových osobností aké kedy žili.
 
Cassius začal boxovať za svoju strednú školu, za ktorú vyhral 6 kentuckých zlatých rukavíc a dve celoamerické zlaté rukavice v divízii pre ľahkú váhu. Jeho úspech bol pripisovaný jeho neortodoxnému bojovému štýlu, kedy nechával svoje ruky visieť popri tele (namiesto toho, aby si nimi chránil tvár), jeho excelentnej pohyblivosti a jeho výnimočnému, 210 centimetrovému dosahu. Jeho úspech na amatérskej úrovni mu zabezpečil miesto v americkom olympijskom tíme, a v 1960 získal zlatú medailu na Letných olympijský hrách v Ríme.

Keď sa vrátil z Ríma, Clay začal boxovať profesionálne a rýchlo dosiahol vrchné priečky, keďže vyhral svojich prvých 20 zápasov, 16 z nich knokautom. Ešte známejší bol za svoju papulnatosť. “Papuľa z Louisville” bola známa za to, že rozprávala o tom ako je “jedinečný” a ako “lietal ako motýľ a bodal ako včela”. Pred zápasmi písal básne, v ktorých predpovedal, v ktorom kole dá svojmu súperovi K.O., čo jeho súperov nasieralo a z Claya robilo zároveň úžasným. Poprask okolo Claya bol dostatočný na to, aby dostal šancu bojovať o titul majstra v ťažkej váhe proti hviezdnemu Sonny Listonovi v 1965, napriek tomu, že bol až 9. uchádzač o tento pás.

Nikto Clayovi príliš nedôveroval, keďže šiel proti týpkovi, ktorého niektorí analytici prezývajú “Mike Tyson svojej doby”, avšak Clay vytĺkol z Listona dušu a získal titul po technickom knokaute. Cassius zostal po víťazstve úžasný a obhájil svoj titul sedemkrát v roku 1966,. Rekord v obhajobe titulu počas jedného roka, ktorý dodnes nebol prekonaný. Vedel, že je najlepší, a nebál sa hocikomu nakopať riť, aby to dokázal.

Avšak, svoj titul neobhajoval ako Cassius Clay. V roku 1965 konvertoval do Islamského národa Malcoma X a zmenil si meno na Muhammad Ali. Toto si vyslúžilo ohromný nesúhlas medzi americkou verejnosťou a veľa ľudí odmietlo zo začiatku používať jeho moslimské meno. Ali vytrval zoči voči rasizmu a náboženskej netolerancii pomocou jeho patentovanej egománie, čo je niečo, čo totálne rešpektujem. Keď vstúpil do ringu s chlapíkom, ktorý ho stále volal “Cassius”, Ali vykríkol “Ako sa volám?” zakaždým, keď mu zasadil poriadny úder. Jeho oponent nevydržal dlho.

Ale si udržal svoj titul do 1967, kedy ho povolali do armády kvôli vojne vo Vietname. Jeho náboženské presvedčenie mu bránilo ísť do vojny z hocijakého dôvodu, takže odmietol bojovať, tvrdiac, že v jeho vlastnej krajine je stále veľa práce, ktorú treba dokončiť, predtým, ako sa pôjde za oceán miešať sa do záležitostí iných. Keď mu povedali, že je jeho povinnosťou bojovať proti komunistom, odpovedal, že “Žiaden Vietnamec ma ešte nenazval neger”. Alimu bol odňatý jeho titul, bol vylúčený z boxovania a odsúdený na päť rokov vo väzení. Po čase sa mu rozsudok podarilo zvrátiť na Najvyššom súde.

Ali sa vrátil k boxovaniu v 1970, kedy sa mu znova podarilo preraziť na vrchol až pokiaľ nebol knokautovaný šampiónom v ťažkej váhe Joe Frazierom v 1971. Toto ho však neodradilo a v 1974 vyhral odvetu s Frazierom a následne získal späť svoj titul, keď knokautoval vtedajšieho šampóna Georga Foremana, čo bol jeden z najlepších boxingových zápasov v histórii, “Rachot v džungli” v 1974.

Ali obhajoval svoj titul v “Manilskom thrillere” v 1975, kedy porazil Joea Fraziera pomocou technického knokautu. Udržal svoj titul štyri roky, až pokiaľ nebol porazený Leonom Spinksom v 1978. Ali vyhral odvetu v 1979, čím získal titul rekordný tretí krát a o rok neskôr ukončil kariéru. Neskôr sa niekoľkokrát pokúšal o návrat do ringu, ale nikdy sa mu to nepodarilo. Ukončil svoju kariéru s pomerom 56-5 a 37 knokautami. Čo je o to pôsobivejšie, že tri z týchto prehier sa udiali po jeho konci kariéry 1979.

V 1982 Alimu diagnostikovali parkinsonovu chorobu. To ho však nezastavilo a pokračoval v hlásaní mieru, tolerancie a zodpovednosti všetkým, ktorí o to stáli. V 1985 sa pokúsil vyjednať prepustenie amerických zajatcov v Libanone. V tom istom roku bol rozhodcom v prvej Wrestlemanii. V 1996 zapálil pochodeň na otváracej ceremónii Letných olympijských hier. V 2001 mal príhovor na mieste padnutých dvojičiek. Po ňom sa ho reportér spýtal, aké to je mať rovnaké náboženstvo, ako teroristi. Ali odpovedal otázkou aké je to mať rovnaké náboženstvo ako Hitler.

Muhammad Ali bol totálny tvrďas. Nielenže nakopával celú svoju kariéru zadky, bol v tom aj najlepší v histórii. Bol svetovým šampiónom v ťažkej váhe s prestávkami počas desať rokov. Popri jeho totálnej tvrdáckosti v ringu bol aj nafúkaný a arogantný a dal si záležať na tom, aby vám dal vedieť, že vám nakope riť predtým, ako to spravil. Nikdy sa neospravedlňoval a nikdy nebral zajatcov. Bol vtipný, spoločenský, drzý a neskutočne citovateľný. Mal všetko čo robí atléta úspešným v médiách a to na maxime. Navyše, bojoval za občianske práva a rovnosť a nebál sa postaviť za to, čomu veril, aj keď to znamenalo, že príde o všetko, čo miloval. Muhammad Ali bol viac ako úspešný boxer a hosťujúci rozhodca pre zápas Hulka Hogana s Andre the Giant.

Bol Ten Najväčší.

Tento blog je prekladom originálneho blogu Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora, Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *