Arminius bol začiatkom 1 storočia n.l. germánsky náčelník a je najviac známy za to, že ako totálny tvrďas nakopával rite rímskym cisárom.
Narodil sa v roku 16 pred n.l. do germánskeho kmeňa Cheruskov, ktorý obýval územie na východ od rieky Rýn na hranici cisárstva. Ako syn náčelníka bol Arminius poslaný v mladom veku do Ríma, kde absolvoval výcvik vojenského veliteľa a získal hodnosť Equestriana a časom viedol rímske pomocné zbory na Balkáne v rokoch 4-6.
Keď sa Arminius vrátil zo svojej úspešnej kampane na Balkáne zistil, že rímsky guvernér Varus dosahoval obrovský progres pre Impérium vďaka pobíjaniu Arminiusových súkmeňovcov v Germanii. Akonáhle si Arminius uvedomil, že je totálne v riti, a že okolo neho sa pohybujú totálni chuji, vymyslel plán na rozjebanie Rímskej ríše raz a navždy. V armáde si zobral krátku priepustku a cestoval do Germánie, aby sa pokúsil zjednotiť tamojšie kmene k spoločnému protiútoku voči rímskym agresorom. Germánským kmeňom sa páčila myšlienka zabíjania rímskych kuriev, takže sa rozhodli k nemu pridať a pobodať niečo ich sekerami a/alebo mečmi.
Medzitým sa guvernér Germánie, rímsky generál Plebius Quinctilius Varus, chystal spustiť masívny nájazd do germánskych území, v snahe rozšíriť Impérium a zabezpečiť si slávu, lebo to bol taký kokot. Na jar roku 9 sa teda vydal do Teutoburského lesa spolu s tromi rímskymi légiami: Legio XXVII, Legio XXVIII a Legio XXIX, spolu s niekoľkými ďalšími podpornými a pomocnými zbormi.
Ich cieľ bolo poraziť východo-germánske kmene a rozšíriť rímsku nadvládu po rieku Labe. Avšak, počas toho ako rímske légie porušili svoje formácie a pokúsili sa prejsť skrz hustý les, prepadol ich Arminius a jeho muži a úplne z nich vytĺkli živú dušu a rozsekali ich na kúsky počas trojdňovej bitky.
Neexistuje žiadny písomný záznam o tom, čo sa presne odohralo v Bitke v Teutoburskom lese. Jediné, čo je isté, je, že 30 000 rímskych vojakov doňho vstúpilo a už z neho nikdy nevyšlo. Keď cisár Tiberius vyslal rímskeho generála Germanicusa do lesa o štyri roky neskôr, nezistil len, že všetky tri légie a ich pomocné zbory boli vyhladené, ale našiel ich lebky pribité k stromom skrz les ako výstrahu všetkým budúcim útočníkom. Bola to najzdrvujúcejšia prehra rímskych síl počas celej histórie Impéria.
Arminiovi sa to však málilo, bol totiž tvrďas. Povedal si niečo ako “poďte na mňa” a keď Germanicus poslal jeho armádu o sile 80 000 mužov skrz les, aby vyplienili germánske územia, Arminius sa im opäť postavil pomocou partizánskych taktík a jeho prefíkanou vojenskou stratégiou znejúcou “pošli kopu gigantických chlapíkov šprintom skrz les, aby mlátili Rimanov sekerami a širokými mečmi”. Takto sa mu podarilo odraziť druhú rímsku inváziu do Germánie a permanentne vytýčiť hranicu s Rímskou ríšou. V skutočnosti táto hranica dodnes existuje ako hranica medzi Francúzskom a Nemeckom.
Nanešťastie, Arminius nemal práve šťastie na najlepších svokrovcov. Jeho žena sa pôvodne mala vydať za iného týpka vo vopred dohodnutom manželstve, ale po tom ako videla čo Arminius dokázal v Teutoburskom lese, zostala tak nadržaná z toho aký tvrďas Arminius je, že sa mu kompletne oddala a vydala sa zaňho. Toto nasralo jej rodinu tak veľmi, že si to neviete ani predstaviť, a tak keď Germanicus zaútočil, jej otec vydal vlastnú tehotnú dcéru Rimanom ako trest za jej činy. Rimania ju priviedli do hlavného mesta a predpokladá sa, že ju nakoniec obetovali Jupiterovi. Jej syn bol predaný, slúžil ako gladiátor a zomrel v mladom veku.
Arminiusa toto úplne položilo, ale nezlomilo to jeho rozhodnosť. Pokračoval v bojovaní s Rimanmi kedykoľvek sa priblížili k hraniciam a tiež úspešne nakopal zadky germánskemu kmeňu, ktorý sa pokúsil vziať mu moc. Nanešťastie bol Arminius dobodaný na smrť vo veku 37 rokov skurvenými členmi rodiny jeho manželky.
Arminius bol tvrďas, pretože totálne rozbil na sračky Rimanov keď sa snažili vymrdať s jeho ľuďmi. Nielenže zachránil nezávislosť svojich ľudí a zabránil Rimanom, aby niekedy vládli v jeho domovine, ale natrhol ich konečníky viac ako im ich ktokoľvek natrhol predtým alebo potom. Bol taký neoblomný, že pribil ich lebky k stromom. Navyše sa mu to podarilo vďaka tomu, že spojil dokopy “barbarské” germánske kmene, ktoré spolu nespolupracovali odkedy vznikli, a dokázal ich prinútiť bojovať proti spoločnému nepriateľovi. Mal diplomatické a vojenské zručnosti a schopnosť nakopať riť každému, kto ho nasral (pretože bol skurvene veľký Germán). Toto všetko z neho robí dosť veľkého tvďasa.
Tento blog je prekladom originálneho blogu Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora, Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog