Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a za siedmimi morami, bolo mesto zvané Sparta, ktorého každý jeden obyvateľ bol totálny tvrďas. Boli takí tvrďácki, že kedykoľvek, keď niektorý z občanov Sparty povedal nejakú sprostosť ako “Chalani, demokracia je popiči… Rád čítam knihy, hladkám šteniatka a nerád zabíjam ľudí napichávaním ich na horiace kopije” proste poslali tohto pičusa do Atén, Tesálie alebo do Teplých krajín, aby tam mohol filozofovať o duši prírody, zbierať čerstvé sedmokrásky a sexovať s mužmi.
Sparta bolo jedno z najtvrďáckejších miest aké kedy existovali. Všetci sparťanskí muži boli trénovaní od narodenia tak, aby sa z nich stali vysoko-disciplinované, výbušné zabijácke stroje smrti, s ktorými ste si nechceli zahrávať, a sparťanské ženy boli vedené k tomu, aby vychovávali silné deti a podporovali ich mužov k čestnej smrti na bojisku. V skutočnosti bolo od každého občana požadované, aby vedel zlomiť aspoň tri drevené dosky svojou hlavou, štyri rozseknúť rukou a tiež museli vedieť rozsekávať guľky vo vzduchu holými rukami. A každý, kto zlyhal v týchto testoch, bol poslaný do vyhnanstva.
Jedného dňa si nejaký kokotko menom Cisár Xerxes I. z Perzie zmyslel, že už má dosť úžasnej Sparty, a tak poslal kopu svojich vojakov, aby ju napadli, a vypálili do tla celé Grécko, aby mohla byť Perzia najtvrďáckejšou civilizáciou akú kedy svet poznal. Ako si asi viete predstaviť, toto sa nepáčilo Grékom. Nenávideli totiž skurvysynov, ktorí vypaľovali ich mestá.
Každopádne, Xerxesova armáda, zložená z asi tak 200 000 chlapíkov, postavila pontónový most skrz Dardanely a dorazila do Grécka v roku 480 pred n.l. so zámerom nakopať všetkým rite a prípadne aj počas toho všetko ovládnuť. Avšak, aby sa mohli dostať skrz krajinu a vypáliť Atény, potrebovali prejsť cez priesmyk zvaný Termopyly. Sparťania toto vedeli a mali v úmysle využiť to vo svoj prospech.
Sparťanský kráľ Leonidas I. osobne vybral 300 najtvrdších a najšialenejších bojovníkov v Sparte, aby bránili Termopylský priesmyk. Vediac, že ide v podstate o samovražednú misiu, všetci muži, ktorých si vybral, aby ho sprevádzali, mali synov dosť starých na to, aby sa vedeli stať hlavami ich rodín. Keď sa Leonidasa jeho manželka spýtala “čo mám robiť, zatiaľ čo budeš preč?”, Leonidas si len nadvihol helmu a povedal “Vydaj sa za dobrého muža a maj dobré deti” predtým, ako si potiahol zo svojej cigary a odcválal voči západu slnka ako Clint Eastwood vo westernoch.
Sparťania dorazili k priesmyku spolu so 4000 ďalšími gréckymi vojakmi. Sparťania však povedali niečo ako “zmiznite odtiaľto zasrani” a poslali ostatných vojakov domov, aby zorganizovali obranu Atén, zatiaľ čo sa ponaťahovali, dali si rozcvičku a potom sa naolejovali ako profesionálni wrestleri. Zvyšní Gréci odtiaľ vypadli, okrem oddielu asi 600 Tesálskych vojakov, ktorí síce nebolí tvrdí ako skala, ale boli odvážni ako nikto.
Xerxes teda došiel k priesmyku a povedal si “čo do piče je toto?” a začal rokovanie so sparťanským kráľom.
Xerxes: Čo má toto kurva znamenať?
Leonidas: Zedz ma.
Xerxes: Mám tu 200 000 mužov a ty máš len 300 pičiek strážiacich tento priesmyk. Si v piči. Proste zložte zbrane.
Leonidas: Prečo si teda po ne neprídeš, kokotko? Uvidíme kto je pička, keď ti strčím tvojich 200 000 dementov do zadku.
Xerxes: Pojeb sa.
Leonidas: Super odjeb, buzerant. Lepšie urážky som počul aj od retardovaných.
Xerxes: Stačilo.
Xerxes sa totálne nasral a napadol grécku pozíciu, avšak perzská ľahká pechota bola zle vybavená a príliš slabá na to, aby vytlačila bojom ošľahaných sparťanských vojakov. Peržania boli roztrhaní na kusy obrovskými kopijami gréckej falangy a následne naložení do obrovského praku a katapultovaní do Egejského mora. Xerxes konečne rozkázal ľahkej pechote, aby sa stiahla, a poslal vpred svojich lukostrelcov, aby na Grékov vypálili pár sálv.
Jeden zo Sparťanov poznamenal, že to je super, pretože strieľajú tak veľa šípov, že je to ako keby bojovali v tieni. Vidiac, že aj toto skončilo neúspechom, Xerxes vytiahol svoju osobnú stráž, kontingent 10 000 Nesmrteľných, elitnú jednotku svojej armády, ktorá bola vo svete známa za svoje schopnosti nakopávať rite. Sparťania a Nesmrteľní sa stretli v tuhom boji a Xerxes neveril vlastným očiam, keď uvidel svoju najdisciplinovanejšiu a najskúsenejšiu jednotku dostávať nakladačku od Leonidasových mužov.
Na konci druhého dňa bitky Gréci stále držali priesmyk a Peržania stratili obrovské množstvo vojakov. Nanešťastie pre kráľa Leonidasa, grécky zradca sa pridal k Peržanom a povedal cisárovi Xerxesovi o tajnej ceste skrz horu. Počas noci Xerxes poslal cez ňu zvyšok jeho Nesmrteľných, a tak keď sa ráno Sparťania pripravovali na boj, všimli si, že Peržania sú teraz na oboch stranách priesmyku.
Xerxes: OK kámo. Pekný pokus, ale teraz ste skončili.
Leonidas: Poď teda dole, mám tu pre teba darček.
Xerxes: Kámo, nemáte šancu prežiť, proste sa vzdajte.
Leonidas: Mám lepší nápad. Čo keby si zavrel hubu a zedol mi kokot? Čo povieš na tento plán?
Peržania teda napadli Grékov z oboch strán. Gréci sa držali dlhšie, ako bolo reálne možné, vrhajúc sa v ústrety útoku a bojujúc čímkoľvek, čo mali po ruke – kopijami, mečmi, päsťami, zubami, palicami, kolenami do rozkroku… čímkoľvek vás napadne. Nakoniec, poslední z 300 Sparťanov podľahli perzskej armáde počas toho, ako sa snažili ochrániť telo ich zabitého kráľa. Peržania našli Leonidasovo telo, odsekli mu hlavu a ukrižovali ho pred vchodom do priesmyku.
Chce to špeciálny typ človeka, aby sa dobrovoľne prihlásil na samovražednú misiu a bitku voči nemožnej vyhliadke. Leonidas našiel 300 mužov ochotných spraviť presne toto. Nesklamali česť svojho mesta a jeho ľudí, dobrovoľne a bez mrknutia sa postavili celej armáde, aby bránili svoju domovinu. 300 Sparťanov (a 600 Tesálčanov) držalo horský priesmyk voči nemožnej presile. Boli pobití do jedného zatiaľ čo perzskej armáde uštedrili podľa odhadov 30 000 straty vrátane ich najlepších jednotiek. Uštedrili Xerxesovej armáde vážny úder a podarilo sa im držať perzský postup dosť dlho na to, aby sa Gréci v Aténach pripravili pre veľký vojenský stret pri Salamine, kde zdecimovali perzské loďstvo a v podstate ukončili perzskú inváziu do Grécka.
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog