Ako by mohol byť týpek s menom Eugene cool? Jedine tak, že bude kurva úžasný. Eugene Bullard sa narodil čierny, chudobný a na juhu USA v roku 1895. Ak by ste nevedeli, byť čiernym, chudobným a na juhu USA v 1895 bolo pekne na chuja, a tak sa Bullard, keď mal 8 rokov, rozhodol vypadnúť dopiče. Počul, že Francúzsko je dobré miesto na život. A keďže ho neodradila taká drobnosť ako Atlantický oceán, Bullard sa načierno nalodil na loď smerujúcu do Veľkej Británie a dorazil do Škótska. V tomto momente mal 12 rokov.
Bullard sa následne sám živil tým, že bol celkovo tvrďas, a popritom boxer. Potom sa pridal k cestujúcemu kabaretnému zboru, s ktorým vystupoval naprieč Európou a Ruskom. Keď sa Bullard konečne dostal do Paríža vo svojich 17, zostal tam.
Potom vypukla I. svetová vojna. Ako človek, ktorý si nenechá srať na hlavu, sa Bullard pripojil k Francúzskej cudzineckej légii. Našťastie preňho bol asi nepriestrelný, pretože prežil bitky, ktoré vyhladili neskutočné množstvo jeho spolubojovníkov, a obdržal Croix de guerre, za statočnosť v boji.
V tomto momente Bullarda prevelili k Lafayetteovým vzdušným jednotkám vo Francúzskych vzdušných silách a je považovaný za prvého čierneho bojového pilota v histórii. V letectve sa mu naďalej darilo nezomrieť, čo bola počas I. svetovej vojny neľahká úloha, a pripisuje sa mu zostrelenie dvoch nemeckých lietadiel.
Potom si nejaký francúzsky dôstojník obtrel o Bullarda papuľu, ktorý ho za to priklincoval k zemi. Totižto, v temných dňoch I. svetovej vojny, kedy boli francúzski vojaci v zákopoch o dosť múdrejší ako ich velitelia, sa branci začali pýtať otázky ako “Prečo po nás generálny štáb, ktorý je tak 10 kilometrov od najbližších Nemcov, chce, aby sme sa rozbehli v ústrety smrti?”
Aby velitelia zabránili týmto otravným otázkam, Francúzi rozdávali pomerne tvrdé tresty za akýkoľvek prejav neposlušnosti, pričom najpopulárnejšie bolo zastrelenie. Avšak Bullard bol tak skurvene úžasný, že ho nechali preveliť k pechotnej jednotke, pretože asi predpokladali, že tam aj tak zomrie. Bullard však mal iné plány a vojnu prežil.
Bojový pilot, vojnový hrdina a všeobecný tvrďas. A teraz, keď bolo po vojne, nastal čas užívať si ako pasák. Bullard si otvoril nočný klub v Paríži, vzal si grófku (!), mal dve dcéry, a usporadúval párty s ľuďmi ako Josephine Baker (ak neviete, kto je Josephine Baker, kliknite sem NSFW).
Bohužiaľ, skurvení nemčúri nemohli nechať Bullarda na pokoji a napadli Francúzsko počas II. svetovej vojny. Bullard rozprával plynulou nemčinou (to už sú tri jazyky, pre tých, ktorí ešte počítajú) a tak ako dobrovoľník špehoval za nepriateľskými líniami. Keď sa Blitzkrieg blížil k Parížu, Bullard odviezol svoje dve deti z mesta do bezpečia na juhu. Aj keď bol technicky civilista, našiel si pušku a pripojil sa k obrane mesta Orléans. Tam ho zasiahli do chrbtice, ale on v pohode predýchal zranenie v takom nedôležitom orgáne ako miecha a unikol do Spojených štátov, pričom opäť zistil, že Atlantik nie je žiadna veľká prekážka.
Bullard dožil svoj život v Harleme, kde počas dňa pracoval ako operátor výťahu. Niekto by možno povedal, že to bol potupný koniec pre takéhoto muža, avšak podľa mňa si Bullard užíval každé ráno, kedy sa zobudil, a na okolí neboli žiadni Nemci, ktorí sa ho pokúšali zabiť.
V roku 1954 bol Bullard pozvaný naspäť do Francúzska, aby bol jedným z troch mužov, ktorí znovuzápalili Večný plameň pri Francúzskej hrobke neznámeho vojaka.
Bullard zomrel v roku 1961 a bol pochovaný v Queense s plnými vojenskými poctami od Francúzskej vlády.
V roku 1994 Bullard posmrtne obdržal hodnosť podporučíka Vzdušných síl US.
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog