Už som to raz citoval, ale vyzerá to tak, že jedným zo základných princípov fungovania vesmíru platným za všetkých okolností je „Boh miluje mariňákov, pretože zabijú všetko, čo vidia“. Mariňáci sú tí skurvysyni, ktorých vyšleme, ak potrebujeme niečo spravené poriadne a ak by ste povedali, že USMC (United States Marine Corps) je jednou z najtvrďáckejších vojenských organizácii všetkých čias, nemyslím si, že by vám veľa ľudí chcelo protirečiť. Každý v podstate vie, že ak nejakí kokotkovia potrebujú nakopať rite, mariňáci sú prví, komu americký prezident zavolá.
A medzi americkými mariňákmi je seržant Daniel Daly niečo, ako legenda. Čo je pri množstve tvrďasov, ktorí u mariňákov slúžili výpovedné samé o sebe. Tento 167 cm vysoký, 61 kilogramov vážiaci vojak bol nebojácny, húževnatý a rešpektovaný dôstojníkmi aj regrútmi. Tento muž symbolizoval to, čo znamená byť Mariňákom.
V januári 1899 Spojené štáty a Španielsko viedli vojnu kvôli Kube. Keď Dan Daly počul o tom, ako Teddy Roosevelt a jeho muži rozosievajú smrť po celom ostrove, rozhodol sa narukovať k USMC a užiť si akciu. Naneštastie, počas toho, ako ho jeho inštruktori dostávali do formy v tréningovom tábore na Parris Island, vojna skončila.
Po tom, ako sa vojak Daly dostal zo základného výcviku, bol priradený k Ázijskej flotile, ktorá sa plavila po Ďalekom východe, jej členovia jedli suši a pili kvalitné saké. A práve v tomto čase sa veci začali kurviť v Číne, kde dynastia Čching zažívala prvé momenty Boxerského povstania. Aj keď by bolo super, keby „Boxerskí rebeli“ bola banda chlapíkov, ako Muhammad Ali, pobehujúcich po okolí a vytĺkajúc z každého dušu, v skutočnosti to bolo povstanie sedliakov proti vplyvu cudzích veľmocí v krajine. A keďže sa Boxeri stávali zo dňa na deň násilnejšími, USA sa rozhodli poslať do Číny nejakých mariňákov, aby sa postarali o bezpečnosť ich diplomatickej misie. S mariňákmi bol vyslaný aj Dan Daly.
Nedlho potom, ako sa Mariňáci vylodili, našli rovno pred americkou ambasádou v Pekingu zakempených nemeckých vojakov. A povedali si „jebať na to“, napadli nemecké pozície a vytlačili ich odtiaľ. Keďže boli obranné pozície okolo veľvyslanectva slabé a dosť zničené, zvyšok mariňákov sa vybralo hľadať posily a zásoby na opravenie opevnení okolo ambasády. Vojak Daly sa prihlásil, ako dobrovoľník, že zostane a bude brániť pevnosť, kým sa vrátia.
A práve tej noci sa to začalo. Dan len tak postával a fajčil cigaretu, keď sa z ničoho nič obrovská masa čínskych Boxerov vyrútila na americkú ambasádu s fakľami, puškami a inými zbraňami nad hlavami, kričiac, ako šialenci. Prišli zničiť konzulát a Daly bol jediný muž stojaci medzi besniacou hordou a diplomatickou misiou. Tvárou v tvár zdanlivo nekončiacemu útoku Dan Daly vedel, že je čas prepnúť do mariňáckeho módu. Dal si za opasok muníciu do guľometu jeho jednotky, zhlboka sa nadýchol a stlačil spúšť.
Ďalšie ráno sa vrátil zvyšok Dalyho jednotky k barikádam, ktoré mal Daly brániť. Skrz dym a deštrukciu videli Dana Dalyho sediac na opevnení, bafkajúc si fajku, obklopeného 200 telami zabitých Boxerov. Za to, ako úplne sám bránil ambasádu, obdržal od Kongresu Medal of Honor.
Ale jeho práca sa neskončila. V 1914 bol Daly prevelený na Haiti, počas okupácie ostrova americkými silami. A tu sa znova preukázal v boji.
Daly, ktorý bol v tomto momente už vyšším seržantom, bol súčasťou čaty, ktorá bola vyslaná na prieskumnú misiu hlboko do haitského vidieka. Jedného dňa, keď sa brodili skrz malú rieku, sa mariňáci ocitli uprostred pasce. 400 haitských Cacos rebelov spustilo na mariňákov paľbu z troch strán, kosiac americké jednotky. Mariňáci bojovali tvrdo a podarilo sa im pretlačiť cez rieku, kde zaujali obranné pozície a pokúsili sa odraziť útočníkov. Nanešťastie, ťažký guľomet, ktorý čata mala, im uprostred vravy vypadol a odpočíval na dne rieky. Veci nevyzerali pre mariňákov oproti veľkej presile vôbec dobre.
Vtom sa seržant Daly postavil. Vybral sa z americkej pozície uprostred noci, skočil do rieky, vytiahol guľomet, pripol si ho na chrbát a preplazil sa naspať k svojej čate. Nasledujúceho rána sa už ťažko ozbrojení mariňáci rozdelili na tri tímy a prečesali džungľu, vyrábajúc Cacos po ceste nové ritné otvory. Keď toto skončilo, rebeli boli úplne vyhladení a seržant Daly obdržal DRUHÚ Medal of Honor.
Po Haiti Daly slúžil na lodiach USS Newark, Panther, Cleveland, Marietta, Mississippi, Ohio a Machias, zapojil sa do bojov na Kube, Mexiku, Portoriku a Paname a slúžil na základniach v ôsmych rôznych amerických mestách. Proste bol neustále v pohybe, pretože ak ste tvrďas, ako Dan Daly, je o vás veľký záujem.
V 1917 Spojené štáty opäť potrebovali pomoc seržanta Dalyho. Približne v tomto čase boli Francúzsko a Nemecko uprostred najväčšej vojny, akú kedy svet videl, a Spojené štáty sa rozhodli, že vyšlú Mariňákov, aby nakopali vo „Veľkej vojne“, ako ju vtedy volali, nejaké zadky. Daly si určite nechcel nechať ujsť príležitosť, aby bojoval vo Svetovej vojne, a tak sa vo veku 44 rokov vydal na ďalšie dobrodružstvá. Zúčastnil sa niekoľkých kampaní v amerických expedičných jednotkách vo Francúzsku a obdržal tri ďalšie medaily – raz za to, že sa plazil pod ťažkou nepriateľskou paľbou a zachránil pol tucta zranených a uviaznutých mariňákov, raz, keď sám zajal 13 nemeckých vojakov a raz za to, že osamote zničil silne opevnené nemecké guľometné hniezdo len za pomoci pár granátov a automatického Coltu .45. Tiež bol 3 krát zranený, ale, ako si viete predstaviť, to ho ani len nespomalilo.
Dalyho najväčší moment Prvej svetovej vojny však prišiel počas Bitky o Bellauský les. Dalyho mariňáci boli uprostred skurveného pekla. Stáli proti dvojnásobnej presile, mali horšie zbrane a čelili naozajstnej kope nemeckých guľometných hniezd. Neutíchajúcou delostreleckou a guľometnou paľbou boli hodiny priklincovaní k zemi a budúcnosť nevyzerala pre týchto chalanov vôbec ružovo.
V tomto momente, keď veci vyzerali beznádejne, sa jedna osamotená postava zdvihla zo zákopov, ktoré americkí mariňáci využívali na krytie. Seržant Daly sa pozrel za seba, stisol svoju pušku a vykríkol „Poďte vy skuyrvysyni, čo chcete žiť večne?“ a rozbehol sa oproti nepriateľovi. Keď muži z USMC videli tento akt statočnosti, rozhodli sa, že nie, nechcú žiť večne. Vyskočili zo zákopov a vrhli sa na nemecké pozície.
26. júna 1917 americké Najvyššie velenie vo Francúzsku obdržalo nasledovný telegram:
Lesy teraz USMC celé.
Za svoje činy v Belleau lesoch obdržal seržant Daly Námorný kríž a francúzsky Croix de Guerre.
Daly následne slúžil v okupačnej armáde, potom pracoval pre námorné zálohy, a to až do ukončenia svojho pôsobenia u Mariňákov. Potom pracoval 17 rokov, ako bankár, a v roku 1937 zomrel vo veku 65 rokov. Je jediný mariňák, ktorý obdržal dve Medal of Honor od Kongresu a do dnešného dňa je považovaný za jednu z najväčších legiend americkej vojnovej histórie. Naozajstný tvrďas.
Dokonca aj po jeho smrti žil duch Dana Dalyho na palube amerického torpédoborca DD-519 – USS Daly. Torpédoborec Daly bojoval statočne v Pacifickej flotile, a zaslúžil si 8 Bojových hviezd počas 27 mesiacov služby v Druhej svetovej vojne. Ani smrť nemohla zastaviť Dana Dalyho aby nakopával rite.
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog