– Winston Churchill
Hneď, ako môj článok o Michaelovi Wittmanovi otvoril brány možnosti nacistických tvrďasov, prišlo mi asi tak kvintilión emailov žiadajúcich post o jednom z najimpozantnejších a najbrilantnejších veliteľov v Hitlerovom Wehrmachte – Poľnom maršalovi Erwinovi Rommelovi. V jeho krátkej kariére generála v nemeckej armáde si “Púštna líška” získala meno taktického génia a ničiteľa spojeneckých rozkrokov na dvoch frontoch.
Rommel sa prvýkrát zapojil do bojov v Prvej svetovej vojne, počas toho, ako slúžil v elitných nemeckých Alpenkorps, čo bola jednotka tvrďáckych, vysoko mobilných expertov na boj vo vysokej nadmorskej výške na severných hraniciach Talianska. Vojaci v Alpenkorps boli známi tým, že boli extrémne šialene odvážni, a veľa ich bojových operácii zahŕňalo snowboardy pokreslené lebkami a bojovými sekerami, skákanie na nich do vzduchu a kosenie nepriateľov samopalmi, zatiaľ čo robili šialené 360 stupňové otočky a hrali na gitarách heavy metal, aby na nepriateľské armády púšťali lavíny.
Kapitán Rommel získal Železný kríž prvej triedy za jeho akcie pri velení Alpenkorps počas Bitky o Caporetto, keď predviedol trojité salto vzad počas vrhania granátov na nepriateľa so smrteľnou presnosťou a následne viedol jeho rotu, s ktorou obkľúčil a zajal viac než 9000 talianskych vojakov. Títo zajatci potom museli do konca vojny slúžiť ako ich asistenti, kladúc po Alpách obrovské zosilňovače a bicie, aby Alpenkorps mohlo pokračovať naplno a byť úžasní.
Keď Nemecko konečne kapitulovalo v Prvej svetovej vojne a podpísalo Zmluvu o Znásilnení Nemecka do Riti vo Versailles, Rommel sa vrátil domov a napísal knihu, z ktorej sa stala definitívna učebnica nemeckej pechotnej taktiky. V medzivojnovom období slúžil, ako strelecký inštruktor, v rôznych vojenských akadémiách a privyrábal si nejaké Deutschmarks navyše, ako osobný Hitlerov strážca vždy, keď sa Führer vybral na vidiek. Až kým nevypukla Druhá svetová vojna, nikto nepredpokladal, že by sa z Rommela niekedy mohol stať slávny a schopný vojenský veliteľ.
Keď sa Blitzkrieg rozhodol, že zatlčie Francúzsko naspäť do Doby kamennej, Erwin Rommel sa ocitol vo velení 7. Nemeckej pancierovej divízie. Rýchlo sa preukázal, ako najodvážnejší veliteľ vo Wehrmachte počas toho, ako jeho tanky upaľovali skrz živé ploty a prekonávali tak 160 kilometrov za deň, prerážajúc francúzske línie a napádajúc ich zo zadu masívnymi útokmi, čím ochromovali nepriateľské bojové schopnosti. Len počas priebehu niekoľkých mesiacov sa mu podarilo zajať viac ako 10000 nepriateľských vojakov a zničiť viac než 450 tankov, zatiaľ čo stratil dokopy iba 42 jeho Panzerov. Francúzi volali jeho jednotku “Divízia duchov”, pretože bola rýchla, mocná a robila skvelé Halloweenske párty, a Rommel získal za jeho úspechy Rytiersky kríž.
Viem ale čo si myslíte… prinútiť vzdať sa kopu francúzsky a talianskych vojakov je bližšie tomu keď porazíte svoju priateľku v pretláčaní, ako bojovaniu s levom holými rukami. Rommelove víťazstvá vo Francúzsku mu však získali hodnosť Poľného Maršala a cestu skrz Stredozemné more, aby velil 15. a 21. Pancierovaným divíziám v Severnej Afrike – vychvaľovanému Afrikakorps – a toto dobrodružstvo v púšti potvrdilo jeho tvrďáckosť v Nemecku a aj vo zvyšku sveta.
Keď Rommel dorazil do Líbie, bol zdanlivo pod velením jedného debilného talianskeho generála a mal striktné rozkazy zdržiavať sa v blízkosti prístavu v Tripolise a brániť ho pred akýmkoľvek potencionálnym útokom od britskej 8. Armády, čo bola pekne nahovno úloha. Rommel si teda povedal niečo, ako “jebať na toho šaša, ja som skurvený Erwin Rommel a robím čo sa mi zachce” a okamžite sa vybral nakopať nejaké rite. Cítil, že Briti mali len slabú kontrolu nad územím v okolí Tripolisu, a okamžite vytiahol jeho gule vrhajúce stroje a začal rozbíjať tváre jeho Panzermi, spúšťajúc masívnu kampaň skrz Severnú Afriku. S malou, zle zásobenou silou nemeckých obrnencov a mechanizovanej pechoty, sa Rommelovi podarilo ukoristiť obdivuhodný kus územia za veľmi krátky čas a predtým, ako Briti stihli dopiť svoj popoludňajší čaj, ich Rommel nakladal odzadu, zatiaľ čo dobil celú Líbyu, a začal obliehať spojeneckú pevnosť v Tobruku, nechávajúc za sebou cestu dláždenú troskami.
Púštna líška bola v podstate neporaziteľná v boji na zemi, ale nanešťastie pre neho, Afrikakorps toho nemalo v repertoári veľa okrem tvrďáckych tankov a brilantného stratéga na čele. Kvôli Rommelovmu rapídnemu postupu a odvážnym taktikám, Korps mali problém dostať dostatok zásob a paliva z ich základne v Tripolise a čelili logistickej nočnej more počas toho, ako spojenecké námorné a vzdušné sily, ktoré mali prevahu, zničili dve tretiny sušeného hovädzieho, hier na Nintendo DS, munície a iných náhodných sračiek, ktoré boli určené na zásobovanie jeho jednotiek.
Navyše, väčšina nemeckej vojenskej sily bola sústredená na rozbíjanie komunistických kamošov Josifa Stalina v ZSSR a Nemecké najvyššie velenie neposlalo Afrikakorps veľa posíl. Rommel bol vždy v oslabení minimálne dva k jednej ale vždy sa mu podarilo nakopať dosť rití na to, aby na konci dňa vyšiel víťazne. Avšak, v tomto čase skurvene tvrdá britská 8. armáda spustila Operáciu Crusader – masívny pokus prelomiť obliehanie Tobruku a eliminovať nemeckú prítomnosť v Severnej Afrike.
Rommel sa však nemienil na toto všetko len prizerať, ako nejaký posero, a robiť také úbohé veci, ako kopať zákopy a stavať opevnenia – vypeckoval si rádio naplno a namieril si to priamo oproti sile viac než 700 tankov s jeho skupinou asi 260 tankov a pár motorizovanými talianskymi pešiakmi, ktorí jazdili po okolí na Vespách a jedli cannoli. Prehnal sa skrz pľuzgiere prinášajúcu páľavu púšte, obkľúčil sily Commonwealthu s jeho malou skupinou a poriadne ich vymrdal do zadku (samozrejme metaforicky).
Prerušil spojenecké zásobovacie línie, obišiel nepriateľské pozície, vošiel do Egypta a prevalcoval obrancov pri Tobruku. V Bitke o El Alamein bol zastavený po niekoľkých dňoch statických bojov až potom, ako jeho tankom došlo palivo, všetky jeho posily boli vymazané z povrchu britskými vzdušnými silami, a jeho vojaci si polámali ich pušky počas osobných súbojov s nosorožcami. Nemohúc pokračovať v útoku, držal jeho pozície, a čakal na pomoc z Berlína. Potom ochorel a začal grcať, ako ožratý vysokoškolák, a musel sa vrátiť do Nemecka vyhľadať lekársku pomoc.
Počas Rommelovho pobytu v Nemecku, sa generál Bernard Montgomery z britskej 8. Armády rozhodol, že je teraz skvelý čas spustiť protiútok voči nacistickým silám, keďže boli bez svojho nebojácneho lídra úplne v sračkách. Spojenci sa prebili skrz línie Afrikakorps v Druhej Bitke pri El Alamein, čím prinútili Rommela, aby sa vrátil na front, a začal rozbíjať lebky. Keď prišiel a videl, že veci sú úplne v riti, požiadal o povolenie stiahnuť sa na viac strategickú pozíciu. Odpoveď prišla priamo od Hitlera – víťazstvo alebo smrť. Žiadne stiahnutie.
Takže Rommel držal jeho neubrániteľnú pozíciu a číselne silnejšia sila mu rozbila jeho jednotky na kusy. Konečne, keď už mal dosť toho dostávať náklad, vybojoval majstrovskú akciu na stiahnutie skrz viac než 2200 km späť do Tuniska, neustále udržiavajúc odstup od Montgomeryho a zachovávajúc zvyšky jeho armády. Nanešťastie bol v obrovskom oslabení, zo všetkých strán naňho útočili britské a americké sily, nedostal žiadne posily, nemal žiadne letectvo, ktoré by ho podporovalo, a nemecké ULTRA šifrovacie kódy boli prelomené Spojencami. V podstate bol totálne, ale, že úplne, v piči, a aj keď bojoval statočne, eventuálne musel opustiť loď a vrátiť sa do Nemecka.
Keď sa vrátil do Vaterlandu, dostal za úlohu ubrániť Západný front pred nevyhnuteľnou spojeneckou inváziou. Rommel bojoval za to, aby sa mocné nemecké Panzer divízie premiestnili k pobrežiu, aby mohli byť použité pre rýchly protiútok voči možnému spojeneckému vylodeniu a zabránili demokraciám pred vytvorením predmostia, ale keďže to bola skutočne brilantná myšlienka, Hitler ju samozrejme kurva vetoval.
Nakoniec mal už Rommel dosť Hitlerových sračiek a pridal sa k sprisahaniu na jeho zvrhnutie, pretože ten chlapík ťahal Nemecko do sračiek. Rommel nebol úplne stotožnený s tým, aby zavraždili Vodcu, ale chcel, aby ho uväznili vo vojenskom prevrate. Avšak, jeho kamoši sa rozhodli vyhodiť Hitlera do vzduchu bombou a keď sa Gestapo dozvedelo o Rommelovej účasti na tomto sprisahaní, prinútilo ho spáchať samovraždu kyanidom. Aj keď to nebola skvelá správa pre Rommela, určite to zvýšilo jeho reputáciu u Spojencov.
Rommel bol známy za svoje gavalierstvo a statočné velenie a bol úctyhodným protivníkom pre spojenecké sily v Severnej Afrike. Osobne ho považujem za moderného Hektora z Tróje – v skutočnosti neveril všetkým tým nacistickým sračkám, a bol rešpektovaný, ako priateľmi tak aj nepriateľmi, za jeho schopnosti a udatnosť. Bol známy za jeho humánny a spravodlivý prístup voči zajatým nepriateľským vojakom a počas jeho kariéry vojenského veliteľa Afrikakorps nebol nikdy obvinený zo spáchania akéhokoľvek vojnového zločinu. Ignoroval rozkazy Najvyššieho nacistického velenia aby popravil všetkých zajatých členov Commandos a Židov, odmietol nasilu verbovať lokálne civilné obyvateľstvo na vykonávanie otrockých prác bez pláce (čo bola bežná taktika nemeckých jednotiek) a tiež mal brilantnú taktický myseľ, ktorej zabránilo mať väčšie úspechy, podobne, ako Hannibalovi, iba úplná absencia logistickej podpory od jeho vlády.
– Rommel
Zdroje:
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog