Príbeh Roberta Blair “Paddy” Mayna sa začal tak, ako úvodná scéna v prvom Gears of War – prešedivený, unavený, až smiešne svalnatý hrdina sedel sám, v cele premorenej potkanmi, bez nádeje na únik, a jeho jedinou spoločníčkou bola až násilná úzkosť, keď, z ničoho nič, sa vo dverách zjavilo svetlo a jeho starý priateľ sa ukázal so zapeklitou ponukou – seď a hni v tejto diere, ako špina, alebo sa vydaj na mega nebezpečnú misiu s takou mizivou šancou na prežitie, že jediná možnosť, ako sa kedy dostanete domov, je v krabici na obed z čínskej reštaurácie.
V prípade majora Mayna, 188cm, 91 kilového člena britských Commandos s chtíčom pre násilie, ktorému konkuroval len chtíč pre Guinness, hnitie v cele v Egypte a čakanie na poľný súd nebolo také srandovné, ako si predstavoval. Jasné, bol tam za incident v ktorom knokautoval veliaceho dôstojníka a potom toho skurvysyna vyhnal z dôstojníckej kantíny zatiaľ čo mával bajonetom a spustil naňho epickú smršť nadávok, ktoré boli také kruté, že spôsobili, že jeho mama sa z ničoho nič rozplakala, aj keď bola tisícky kilometrov ďaleko. To mu však nemalo zabrániť v tom, aby mu pár úderov do nejakého plukovníka zabránilo trhať nacistov na kusy holými rukami.
Samozrejme, toto nebol prvý problém tohto Severoírčana s autoritami – pár mesiacov predtým, ako sa pokúsil dobodať nadriadeného debila, Mayne obdržal nie veľmi kvalitné služby od jedného barmana, a namiesto toho, aby mu dal slabé sprepitné ho schytil pod krkom, vytiahol ho doprostred preplneného nočného klubu, a nechal ho “tancovať” počas toho, ako mu pod nohy strieľal revolverom. Tentokrát to však vyzeralo tak, že posledný incident pošle Paddyho Mayna naspäť do Severného Írska s prepustením zo služby bez pocty, s kriminálnym záznamom a pravdepodobne nezdravým množstvom potláčanej zloby.
Tak to vyzeralo, kým sa na prahu Maynovej väzenskej cely nezjavil nebojácny Sir Kapitán Plukovník Lord Master Sithov David Stirling s neodolateľne tvrďáckou ponukou: môžem zamiesť obvinenia voči tebe pod koberec, ale iba ak budeš slúžiť ako môj zástupca v nebezpečnej tajnej jednotke, ktorú práve dávam dokopy. Misia? Viesť malý tím elitnej skupiny 8-10 bojom ošľahaných vojakov pešo skrz Saharu, infiltrovanie sa hlboko za nemecké línie, ničenie vecí a snáď úspešný návrat na základňu predtým, ako si Nemčúri uvedomia čo sa deje a rozsekajú vás na sekanú s kopou rôznych guľometov. Jednotka? Známa jednoducho, ako Oddelenie “L” – dnes ich však poznáme pod iným menom – britské Special Air Service (SAS).
Ako zakladajúci člen SAS dostal Paddy Mayne za úlohu viesť malé, rýchlo sa premiestňujúce tímy veľmi schopných demolačných expertov, skrz skurvenú Saharu, prežívajúc teploty vysoko nad 40 stupňov počas dňa a mráz v noci, lezúc cez duny vysoké desiatky metrov. Boli kusaní chrobákmi, čelili piesočným búrkam, bleskovým záplavám, dehydratácii, a tak veľa piesku v spodkoch, že by z neho mohli postaviť piesočný hrad získavajúc svetový rekord. Potom infiltrovali Rommelove letiská a bojovali voči jeho početnejším silám bez akejkoľvek šance na posily alebo záchranu.
Ich úloha bola kurva nebezpečná – na prvej misii SAS vysadilo šesť tímov po 10 mužoch na padákoch do púšte uprostred piesočnej búrky a noci, a iba tretina mužov to prežila, čo ale nezabránilo Maynovi, aby natrhol nejaké kakáče. Tento chlapík bol šampión v ťažkej váhe spomedzi všetkých írskych univerzít v roku 1936 a bol známy, ako muž, ktorý hrával medzinárodné turnaje rugby pre Britský a Írsky národný tím a nemienil sa vzdať len preto, že stratil 40 zo 60 jeho vojakov počas jeho prvej misie, aj keď to v danom momente určite muselo znieť, ako skvelý nápad.
Uvedomujúc si, že skákanie s padákmi doprostred piesočných búrok je pekne jebnutý nápad, Mayne so Stirlingom zmenili ich taktiku a začali brať Jeepy s otvorenou karosériou za nepriateľské línie, blížiac sa pešo k nemeckým pozíciám uprostred noci, sabotovali akékoľvek lietadlá aké sa im podarilo nájsť, a potom utiekli naspäť k ich vozidlám a upaľovali skrz piesočnatú púšť, ako v ralley. Keď sa toto ukázalo, ako veľmi úspešná taktika, Nemci a Taliani zlepšili ich obranu a SAS začala pripevňovať na ich Jeepy dva synchronizované VIckers guľomety, čo ich prepady robili EŠTE VIAC šialenými, pretože šli na kolóne týchto guľometných vozov vo formácii priamo doprostred nepriateľského letiska uprostred dňa, strieľajúc na všetky lietadlá na okolo aj odletovú dráhu, a potom upaľovali naspäť, zatiaľ čo si fašistická posádka snažila rozlíšiť penisy od zväzkov kľúčov.
Keď išlo o to byť úžasný v boji v púšti, notorik a tvrdý bojovník Paddy Mayne sa ukázal byť správnou voľbou. Napríklad, počas jednej misie sa tento chlapík preplazil skrz ostnatý drôt (pravdepodobne ho trhajúc v procese na kusy zubami), sám zlikvidoval 24 nemeckých bojových lietadiel termitovým granátmi (nemýľte si s termálnymi detonátormi), potom vykopol dvere na kuchynke pilotov a kropil ju celú jeho Thompson samopalom kým sa po zemi neváľali len mŕtve telá a nedojedené lasagne.
Potom, ako bez mihnutia oka odchádzal z tohto ohnivého masakra v spomalenom zábere (pričom sa, samozrejme, ani len neobzrel pri explóziách) Mayne narazil na jeden Me-109, ktorý náhodou nebol vyhodený do vzduchu, a uvedomujúc si, že už nemal výbušniny, tento obrovský Ír s kľudom prišiel k lietadlu, vytrhol holými rukami palubnú dosku z kokpitu a potom sa vybral do púšte držiac ju v rukách, ako keby to bola odrezaná hlava pokoreného nepriateľa. A nie, toto si naozaj nevymýšľam – toto sa naozaj stalo v reálnom živote. O týždeň neskôr Mayne prišiel s jeho armádou Jeepov na iné nepriateľské letisko a osobne zničil ďalších 27 lietadiel, čo znamená, že zničil 51 lietadiel za dva dni. Ak by takúto šialenosť urobil z kokpitu Spitfire Mark I, bol by 10 násobným leteckým esom. Keď SAS skončila s ich nájazdmi, mali za sebou zničených viac, ako 100 nepriateľských lietadiel.
Po tom, ako pokračoval v podobnej činnosti nasledujúce mesiace a roky a ničil nemecké a talianske vojnové stroje hlboko za nepriateľskými líniami, bol plukovník Stirling zajatý počas prepadu a Paddy Mayne sa ujal velenia 1. Regimentu SAS. 1. SAS sa spojil so Special Boat Service (špeciálna lodná služba), aby utvorili Special Raiding Squadron (špeciálny prepadový oddiel), a, ako líder SRS sa Mayne zúčastni kopy šialene nebezpečných misii na čele spojeneckého vylodenia na Sicílii a vo vnútrozemí Talianska v roku 1943. Počas jedného prepadu sa Mayne s jeho tímom vylodili na pláži, vyliezli hore útesom uprostred noci, prepadli taliansku základňu strážiacu pobrežie, zajali 700 vojakov, zničili všetky ich delá a vypili ich najlepšie víno. Inokedy šiel na to menej rafinovane, osobne viedol SAS a Kráľovských mariňákov v útoku pod ťažkou nepriateľskou paľbou, obsadil mesto Termoli a udržal ho tri dni proti intenzívnej sérii protiútokov vedených elitnými nemeckými pechotnými jednotkami.
Keď bolo Taliansko spacifikované, Mayne pokračoval vo svojej víťaznej sérii zapojením sa doprostred každej jednej vojenskej operácie na Západnom fronte tak, že sa nechal vysadiť padákom vo Francúzsku, sabotoval železnice, koordinoval misie s Francúzskym hnutím odporu a ničil nemecké komunikačné a transportné siete, aby Náckovia nemohli dostať posily k ich silám na pobreží v Normandii (čo bola celkom dôležitá misia, len aby ste vedeli). Mayneov veliaci dôstojník najskôr povedal podplukovníkovi, že má príliš vysokú hodnosť na to, aby sám robil infiltrácie za nepriateľské línie, ale Mayne presvedčil svojho šéfa, aby ho nechal, a to tak, že mu sľúbil, že sa nezapojí do žiadnej ostrej akcie.
O pár mesiacov neskôr Mayne sám obsadil mesto Oldenburg vyzbrojený len jeho pojebaným Jeepom a guľometom Bren.
Paddy viedol SAS vpred, aby vyčistil cestu pre 4. Kanadskú obrnenú divíziu, keď počul správy, že jeho predvoj v konvoji bol prepadnutý. Ponáhľal sa na predné línie, kde zistil, že Nemci odrezali veľkú časť jeho jednotiek, obkľúčili ich vo veľkej prevahe a jeho muži boli uväznení uprostred obrovskej sily nacisticky vyzerajúcich škriatkov.
Mayne okamžite vyskočil z jeho Jeepu, vbehol do najbližšieho domu, vyčistil ho jeho zasraným Koltom .45, schmatol guľomet Bren z mŕtveho chlapíka, a utekal naspäť k jeho Jeepu. Naskočil naň, prikázal chlapovi, aby schmatol guľomet Vickers vzadu a potom upaľoval priamo doprostred pojebaného prepadu, ako Master Chief predierajúci sa skrz bojovú zónu premorenú silami Covenantu v posranom Warthogu. Prerážajúc skrz Nemcov, Paddy Skurvený Mayne držal volant jednou rukou zatiaľ čo druhou kontroloval Bren, ktorý mal položený na kapote tak, aby mohol strieľať a šoférovať naraz, čo bolo úplne extrémne. Keď dosiahol odrezanú časť jeho jednotiek, Mayne rozkázal jeho strelcovi, aby poskytol kryciu paľbu, zatiaľ čo osobne naložil zranených mužov do Jeepu a keď boli všetci na palube, upaľoval odtiaľ tak rýchlo, že horeli pneumatiky, a dostal jeho chlapcov späť k spojeneckým pozíciám.
A potom preskupil jeho jednotku a osobne viedol útok po krídle na nemeckých obrancov, vyhladil všetky ich sily a obsadil mesto.
“To je guľomet Bren.”
“Nemohol si mi kúpiť niečo praktickejšie?”
Po dlhej a úžasnej kariére v ktorej vykopával dušu z náckovských skurvysynov všade, kde na nich natrafil, a nejako prežil v najpekelnejších vymrdaných prostrediach a misiách, ktoré naňho Druhá svetová vojna mohla vrhnúť, sa Mayne konečne odobral na dôchodok z SAS v 1945 a začal omnoho kľudnejšiu kariéru, ako chovateľ sliepok a Antarktický polárny prieskumník. Zostal dodnes jediným britským vojakom, ktorý získal Distinguished Service Order štyri krát.
Zdroje:
- SAS Men
- Sunday Times
- Wikipedia
- Arostegui, Martin C. Twilight Warriors. Macmillan, 1997.
- Brinkley, Douglas. The WWII Desk Reference. HarperCollins, 2004.
- Cawthorne, Nigel. Military Commanders. Enchanted Lion, 2004.
- Scholey, Pete and Frederick Forsyth. Who Dares Wins. Osprey, 2008
- Shortt, James. The Special Air Service. Osprey, 1981.
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog