Vilikovský patrí k mojim obľúbeným autorom, odkedy som naňho narazil (pozri napr. moje top knihy za 2022 a 2023). Pes na ceste som ešte nečítal, pretože až donedávna nebol v predaji (medzičasom vyšla dotlač, takže čoskoro) ale tešil som sa na adaptáciu jeho diela na doskách SND.
Nevedel som čo mám čakať a ani veľmi, ako si to mám predstaviť. Jeho knihy sú viac poéziou, ako prózou, a vystupuje v nich väčšinou len on sám, iné postavy sa okolo len mihnú. Ako toto spracovať divadelne?
Tvorcovia to nakoniec spravili bravúrne. Od scény, obsadenia, využívania meotarov a projekcii až po striedanie monológov, (vnútorných) dialógov a hudobných pasáží.
Obsesia Roba Rotha s Thomasom Bernhardom bola strhujúca a zábavná zároveň. Alexander Bárta vniesol milé prvky slovenského Maďara (alebo maďarského Slováka?), Ľuboš Kostelný bol najlepší v komediálnych pasážach s Margaret a v strhujúcom osočovaní obecenstva a Richard Stanke to celé prirodzene dopĺňal presne vtedy, kedy bolo treba.
Miestami predstavenie stratilo dych ale vždy len na pár minút, a to preto, aby sa ešte s väčším nasadením vrhlo na diváka. Aj keď je to dielo skôr o komunizme, socializme a 90. rokoch, veľmi prirodzene doňho pretkali herci aktualizačné momenty, ktoré sú zároveň koherentné s pôvodnám obsahom.
Najslabším článkom pre mňa bol už vyššie spomenutý a miestami bravúrny Ľuboš Kostelný. Komediálne časti a útok na obecenstvo boli top, ale dramatické monológy a prejavy pôsobili roboticky. Podobne na mňa pôsobil aj ako Hamlet na Shakespearovských slávnostiach, a dramatické role mu za mňa nesedia.
Každopádne, je to zážitok a predstavenie, ktoré treba vidieť. Asi aj preto, je dopredu beznádejne vypredané. Momentálne hercom hrozí, že prídu o možnosť ho vôbec hrať, preto ak môžete, choďte si ho pozrieť čím skôr.