Peter Isteník (27) je známy najmä vďaka svojmu projektu Použime rozum, ktorým sa snaží propagovať skeptické myslenie a vedecký pohľad na svet. Za rovnakým účelom so svojimi priateľmi založili Občianske združenie Rasion. Vyštudoval učiteľstvo v odboroch Biológia a Výtvarná výchova. Momentálne sa živí tvorením počítačovej grafiky. Zaujíma sa hlavne o evolučnú biológiu, behaviorálnu ekonómiu, neurovedu, psychológiu, techniku, výtvarné umenie a počúva elektronickú hudbu.
Môžeš sa predstaviť a povedať čo momentálne robíš?
Volám sa Peter, Isteník Peter :). Pochádzam z malého mesta, rodičia obaja vysokoškolsky študovaní, sestra je záhradná architektka. Ja som doštudoval učiteľstvo, odbor biológia a výtvarná výchova. Ale s tým sa dnes asi chváliť nedá. Som živnostník, takže robím, čo príde, momentálne som si “daroval” dovolenku, s cieľom trošku sa venovať Použime rozum, niečo si prečítať a behať po slnku.
Aj keď nepracuješ v školstve, očividne ti vzdelávanie prirástlo k srdcu.
S tým vzdelávaním sa to má tak, že som sa vždy snažil, aby informácie boli zaujímavé, keď sme učili na praxi. A ono sa to dá. Aj zložité informácie sa dajú podať tak, aby sa ľudia mali záujem dozvedieť viac (alebo žeby som tomu len slepo veril?).
Kedy si sa začal zaujímať o skeptické myslenie? Čo bol podnet?
Ten citát, že “Majme otvorenú myseľ, no nie až tak, aby nám vypadol mozog z hlavy…”. Mne najprv asi musel vypadnúť mozog z hlavy a až potom, keď som si naplno uvedomil, že mozog je treba, som začal byť skeptikom. Zhruba ku koncu štúdia. Je to prelom z “výtvarníckeho” spôsobu myslenia, k biologickému (vedeckému) — nechcem povedať, že umelecké nemôže byť „faktické“ (reálne, praktické, čo posúva človeka k reálnemu poznaniu), ale často nie je, a ja
som sa vyžíval v špekulovaní. Bezbrehom. Takže priznávam sa, že nie som rodený skeptik, ale o to som asi horší, pretože poznám temnú stránku sily. 😀
Skeptické myslenie býva často nesprávne chápané ako zamietnutie nejakého tvrdenia. James Randi, ako aj mnohí iní skeptici poukazujú správne na to, že ku skepticizmu musí mať človek dôvod, či už je to vysoká nepravdepodobnosť tvrdenia, alebo nedostatok dôkazov. Často sa za skeptikov označujú aj ľudia, čo spochybňujú fakty bez pádnych dôvodov.
Zamietnutie, neprijatie. Ja by som pridal, že je to “oštítkovanie” tvrdenia, na základe toho, z čoho vychádza. Nemusím ho zamietnuť v zmysle “odmietnuť ako možné” ale len povedať, že toto je na rebríčku pravdepodobnosti úplne dolu. Ale mal by som mať dôvod na daný štítok. Nielen preto, ak sa ma na to niekto pýta, ale aj sám pre seba. Pretože ak si niečo osvojíš a správaš sa podľa toho, asi by si mal vedieť, prečo to robíš.
Stretávaš sa s týmto “skepticizmom”?
Áno, stretávam sa s takými prípadmi, kedy sa bez reálnych dôvodov spochybňujú nielen fakty, ale hocijaké tvrdenia. Myslím, že by sme mali mať na každé spochybnenie dôvod. Aj keď je dôvodom qualia, mali by sme si vedieť obhájiť aj vlastný subjektívny pocit, odlíšiť ho od rozmaru.
Ako na to reaguješ?
Reagujem na to väčšinou otázkami: “Prečo? Z akého dôvodu máš taký názor, taký postoj? Z čoho to vyplýva? Na čom to zakladáš?” Leziem tak všetkým okolo kvalitne na nervy. 😀
Presuňme sa k tvojmu projektu Použime rozum. Sám si pamätám začiatky tohto projektu na Facebooku, kde táto stránka bola taký malý lúč vedeckého myslenia v kope pseudovedeckých a konšpiračných stránok. Sám seba si opísal ako človeka, ktorý si prešiel takéto cestičky. Bol dôvod začatia tohto projektu snaha pomôcť “otvoriť oči” aj ostatným?
Všetko dokopy, jednak to, že veda je zaujímavá, tak prečo ju tak nepodávať? Potom to nekonečné more informačného odpadu (naozaj si myslím, že nie všetky štylisticky správne vety sú hodné nasledovania), naučiť ľudí ako sa v tom brodiť. Ale pre mňa osobne to bola taká myšlienka, že veď je tu kopec vedomostí a metód kritického myslenia, leží to tu pred nami a my s tým nič nerobíme. A ono sa to dá! Z časti je to pre mňa výzva, z časti je to asi naivnosť – naučiť to všetkých. Určite je. A je v tom aj prvok samo-štúdia. No nie sme jediní, takých projektov je na Slovensku viacero, každý sa niečím líši a niečo majú spoločné.
Bolo to prijatie výzvy do boja proti pseudovede?
Krajšie by sa mi zdalo, že nie “boj proti pseudovede”, ale “boj za rozum”, ale nech je to z každého čosi. Chcem žiť v spoločnosti, kde je stupidita na ústupe. Táto otázka by však mala patriť aj ostatným dvom členom, Lenke a Martinovi.
Váš projekt sa čiastočne odlišuje od ostatných tým, že vznikol na Facebooku a až neskôr vznikla samostatná stránka. Môžeš popísať ako to prebiehalo?
Dali sme sa dokopy na jednej stránke, ktorá sa zo začiatku zdala byť presne tým, čo o sebe prehlasovala, akýmsi ostrovčekom zaujímavých faktov, ktoré nie sú bežne známe. Lenže stala sa z nej, žiaľ, poviem to otvorene, “stoka”, centrum konšpirácií, bludov. Musím ale povedať, že hlavný administrátor tej stránky je korektný človek, ktorý sa snaží poskytovať kvalitu a ide mu to, za to má u mňa rešpekt a vie o tom. My sme tam občas postovali, debatovali, zaujal ma spôsob, ako Martin a Lenka dokážu relevantne poskytnúť svoje tvrdenia. Čisto, s dávkou nadhľadu a triafať do čierneho. Dospelo to až do takého štádia, že som zaútočil na jedného administrátora tej stránky, ktorý postol vyslovene klamstvo, hlúposť až drzosť a povedal som dosť, idem preč, idem to urobiť inak. Oslovil som Martina a Lenku, či do toho idú. Išli. Tak vzniklo Použime rozum.
Ja ako hlavnú odlišnosť vás oproti ostatným slovenským stránkam slúžiacim na popularizáciu vedy vidím obsah. Je veľa projektov, ktoré sa venujú šíreniu poznatkov, myšlienok, faktov. Použime rozum sa ale viac zameriava na samotnú podstatu vedeckého a skeptického myslenia. Popisujete princípy na akých vzniká veda a pod akým kritickým pohľadom by mala byť skúmaná. Tento štýl bol zámer, alebo ste sa k tomu prirodzene dopracovali?
Môj osobný názor je, že stránok, ktoré informujú o “horúcich novinkách” je mnoho. Ľudia čítajú že Curiosity niečo nafotila, alebo že niekde vedci vytvorili umelú bunku. Povedia si to na pive, pošpekulujú, pokonšpirujú. Ale mnohí nevedia nič o Mendelovi, ani o tom, aké úskalia človek prežíva pod tlakom sexuálnej selekcie. Nevedia ani, ako vedci pracujú, aké sú metódy poznávania. Nie sú to horúce novinky, už majú nejaký ten deň, ale sú tiež zaujímavé a praktické, dá sa na ich poznaní budovať svetonázor, myslieť inak. Nielen sypať nejaké informácie, ale vedieť ich pôvod a podstatu.
Rovnako som si všimol, že sa vyhýbate otvoreným konfrontáciám, napr. s veriacimi ľuďmi. Myslíš si, že vaša cesta informovania ľudí o základoch vedeckého a skeptického myslenia je lepší spôsob ako zmeniť myslenie ľudí, ktorí dôkazy a argumentáciu v podstate odmietajú, ako napr. otvorená kritika samotných princípov ich viery, pokiaľ je tá viera iracionálna?
Použijem analógiu: Ak budú dvaja kopať tunel, jeden bude hrabať holými rukami do skaly, a druhý bude kopať krompáčom do poddajnej vrstvy, tak je asi lepšie, ak ten s krompáčom ukáže, v čom je jeho metóda lepšia, než keby kritizoval tú nepraktickejšiu. Tým ale neodmietam také snahy, aj tie sú potrebné. Sú to názory, ktoré musia byť povedané, aby bolo možné rozhodnúť, ktorý spôsob je na kopanie nášho tunela k poznaniu lepší. Povedal by som, že sú rôzne cesty k jednému cieľu, môj cieľ sú ľudia mysliaci rozumne, chápajúci podstatu hodnotných argumentov. A to má potom rôzne dôsledky.
A vidíš vôbec nádej, že také niečo dokáže zmeniť myslenie takýchto ľudí?
Nádej to určite má, stačí si pozrieť video, kde si ľudia pripíjajú na Hitchensa, alebo koľkí po prečítaní Dawkinsovej God Delusion zistili, že sú vlastne skôr skeptickí. No kritika niekedy vyústi do Backfire efektu. Tých čo vedia, to možno o čosi viac poučí, tých čo nevedia, nezmení. Snažil som sa to opísať v 36. Komnate skepticizmu. Myslím ale, že ak sa ľudia naučia hodnotiť kvalitu informácií, zmení to ich myslenie, aj život. Aj život všetkých ostatných.
Čo chystáte v najbližšom čase s projektom Použime rozum? Vyhovuje vám súčasný formát, alebo chystáte nejaké novinky?
Čo ďalej. Ja by som si prial, ako malé decko, keby sa z neho stal ešte multimediálnejší projekt. Robil som aj videá, rád by som robil aplikácie, rozšíril spoluprácu, možno nejaké workshopy, prednášky atď.. Založili sme združenie Rasion, ktoré k tomu snáď dopomôže. Lenže to sú sny, ktoré musia mať svoj základ. Robiť niečo vo voľnom čase sa dá, ale moc toho neurobíš. Ak chceš kvalitu, musíš tomu venovať čas, peniaze, tie treba odniekiaľ brať. Takže je to ako všade: financie. Treba veľa čítať, to hltá čas, treba makať atď. Ale nerád by som vyplakával.
Na vašej stránke máte možnosť podporiť vás finančne. Vzhľadom na situáciu na slovenskom internete, zaplatí vám to aspoň hosting?
Nič nám nezaplatí :D. Zatiaľ bol finančným sponzorom môj účet a jedna firma, ktorá nám nechala natlačiť brožúry. Toto je “odvetvie”, ktoré sa asi ťažko ujíma, nie je to reťazový mail s citovým podtextom ani vyslovene komerčne smerovaná vzdelávacia činnosť.
Ďakujem ti za tvoj čas a dávam ti na záver slovo aby si mojim čitateľom odkázal niečo, čo považuješ za potrebné.
Mravce dokážu spoločne postaviť neuveriteľné veci, predstavte si, čo by dokázalo 7,5mld rozumných mozgov! A je jedno, že by neboli všetky tie mozgy geniálne. Stačilo by, aby mali snahu urobiť to, na čo majú, čo najlepšie ako vedia, čo najrozumnejšie ako môžu. Je to utópia, netreba byť až tak pahltný, ale som rád za každý mozog, ktorý začne myslieť. Ja sám by som chcel tiež myslieť :).
Držím všetky palce, pozdravujem Petra a ďakujem za článok.
Skvely rozhovor
Gratulujem tímu "použime rozum" k tomu, akú výbornú prácu odvádza a prejavuje sa to aj na výsledkoch. Vaša práca a informácie ktoré prezentujete dávajú zmysel a preto by bola škoda keby ste zostali iba na úrovni Facebook-stránky 🙂
…nech sa darí v raste a nech Vám pribúdajú čitatelia v hojnom počte(zlepší to život nám všetkým;)