Slovenská obľúbená súťaž

Napriek tomu, že to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, mám rád Slovensko. Strávil som nejaký čas v zahraničí, konkrétne v Nemecku, a veľmi rád som sa vrátil naspäť. Nie, že by sa tam žilo horšie, skôr naopak. Jednoducho sa lepšie cítim doma. Možno že je to spôsobené otvorenosťou Slovákov, možno niečím iným. Veľa vecí vystihol článok Is Slovakia Stuck in the 1950’s? – 13 Examples of How It Is, ktorý nájdete preložený na SME.sk.

Je tu však jedna vec, ktorá ma na Slovákoch neskutočne irituje. Je to akási súťaž medzi Slovákmi, ako by sa to dá po slovensky veľmi stručne aj keď nie najslušnejšie povedať, kto dokáže lepšie a viac vyj***ť zo systémom.

Na Slovensku to začína od malička. Do škôlky som síce nechodil, ale už na základnej škole som sa stretol s predbiehaním sa v tom, kto si spravil lepší ťahák a vďaka tomu sa nemusel nič učiť, kto odkopíroval domácu úlohu a strávil pri nej menej času atď. Bohužiaľ toto po základnej škole nepominie a pokračuje to ďalej cez strednú školu, a ako stále ďalej zisťujem, táto súťaž nekončí ani na vysokých školách. Nie len že žiaci/študenti na školách podvádzajú, robia to bez hanby a dokonca sa s tým aj hrdia. Dospieva to až do takých absurdností, že títo ľudia jednoducho nedokážu pochopiť keď sa niekto snaží byť poctivý.

Táto súťaž však neprebieha len na školách. Ďalší príklad, ktorí je na Slovensku v celku rozšírení, je kradnutie softvéru, hudby, filmov, hier atď. Nebudem teraz zabiehať do toho, že na tom majú svoj podiel možno aj samotní vydavatelia. Ide o to, že rovnako ako sa to deje v školách, tak aj tu ľudia kradnú bez hanby, hrdia sa s tým čo kto nové ukradol a predbiehajú sa v tom. Každý, čo si nejaký film/hru/album kúpi im dokonca príde ako divný.

Možno tieto príklady vyzerajú ako maličkosti, ale toto je len špička ľadovca. Ľudia na Slovensku sa čudujú, ako je možné, že sa tu tak ťažko hľadá poctivý politik, dobrý novinár, moderný učiteľ, schopný podnikateľ. Nikto si však nekladie otázku, či je poctivý on, či tak vychováva svoje deti, či sa tiež nezúčastňuje tejto obľúbenej slovenskej súťaže v obchádzaní pravidiel. V spoločnosti kde sú takéto praktiky bežné od základných škôl, možno aj skôr, a kde sa na ne ľudia nepozerajú s opovrhovaním, ale dokonca sa nimi hrdia jednoducho nemôžeme čakať, že nám tu začnú vyrastať zrazu slušní občania.