Pokračovanie mojich postrehov z FIIT som chcel napísať už skôr, ale nakoniec som sa rozhodol, že počkám až na skúškové a napíšem niečo o ňom. Skúškové končilo, podarilo sa mi úspešne zvládnuť všetky predmety (dve B tri C, mohlo to byť lepšie, ale aj horšie) a tak len pár vecí o mojom prvom skúškovom.
Čím viac sa blíži termín, tým viac na vás dopadá pocit, že by ste sa konečne mali začať učiť. Nakoniec to však dopadlo väčšinou tak, že sa skutočné učenie odohrávalo maximálne pár dní pred skúškou.
Zo začiatku ma trochu zamrzeli pevné termíny, ktoré sú určené pre všetkých študentov FIIT, ale nakoniec som bol za ne rád, pretože človek vie na čom je, a nemusí si sám lámať hlavu s tým, kedy by bolo asi najlepšie písať. Jednoducho, keď má človek deadline, pracuje sa zodpovednejšie.
Prípravou na skúšky bol však celý semester. Predmetom, ktorým som sa počas semestra viacej venoval, som pred skúškou venoval len pár hodín na preopakovanie, tým zvyšným o niečo viac :). Platí tu nepriama úmera. Čím menej úsilia človek vyvinie na predmete počas semestra, tým viacej snahy to chce pred skúškou.
Hovorím tu samozrejmé, ale opakovanie je matka múdrosti. Veľa ľudí zažíva počas skúšok nervozitu. Mne to tento semester nejako obišlo, a viacej stresu som zažíval počas zápočtových písomiek. Možno to bolo tým, že som už bol viac pripravený, možno tým, že som si zvykol, to sa uvidí na ďalších skúškových, ktorých ma dúfam čaká minimálny potrebný počet.
Nejaké to napätie som si však užil pri čakaní na výsledky, kde si u Procedurálneho programovanie a Algebry dávali trochu na čas, čo im vzhľadom na počet študentov nevyčítam, ale čakanie na výsledok býva tá najhoršia časť a dva týždne s tým, že človek nevie, či sa bude musieť dostaviť na opravný termín sú dosť.
U všetkých predmetov som si bol istý, že aspoň E z toho bude, ale motyka môže vystreliť vždy, a rovnako lepšia známka vždy poteší, a tak keď som mal všetky výsledky, bol som nakoniec v celku spokojný a momentálne si užívam voľno.