TL;DR
Budem voliť Progresívne Slovensko / SPOLU – občianska demokracia, ak sa vám nepáčia, tak podľa mňa sú OK aj Za ľudí, Sloboda a Solidarita a KDH (v tomto poradí).
Moja história
To bolo v skratke, tu je obsiahlejšie vysvetlenie. Volebné právo mám od 2010 a odvtedy som bol na každých voľbách a referende (okrem toho jedného “za rodinu”).
Táto moja volebná história nie je dlhá ale nie je zasa ani krátka (17 volieb/referend ak správne počítam). Vo voľbách som okrem pár svetlých výnimiek nebol úplne spokojný s výkonom ľudí alebo strán, ktoré som volil (vysvetľujem neskôr) avšak nikdy som nebol doslova mimo.
Tiež som rád, že volebné právo som mal až od 18. Ľudia čo ma poznajú kratšie možno nevedia, že na strednej som bol ponorený v konšpiráciách, imponoval mi istý čas aj vodca Marián, istý čas som bol libertarián a istý čas radikálny ľavičiar, proste všetko čo sa s mladosťou spája (preto ma až tak nedesia prieskumy medzi mladými, viem aký som bol ja a veľa mojich kamošov, problém je len, ak z toho niekto nevyrastie).
Ako som teda volil a rozhodoval sa v minulosti ? (nasledujúce odseky určite nebudú 100 percentne popisovať realitu, lebo to nemám spísané z minulosti a spomienky si častokrát prikrášľujeme)
Referendum 2010
Prvýkrát som do urny môj hlas hádzal v roku 2010, nie v parlamentných voľbách, ale v referende
Tam som za všetko hlasoval áno, lebo som veľmi nevedel čo je to populizmus a čo niektoré z tých opatrení reálne znamenajú. Nič z toho však nie je vyslovene blbosť aj keď je blbosť to riešiť cez referendum, lebo tie otázky sú v podstate banality, aspoň to bolo v rámci našich zákonných pravidiel.
Zneužívanie referenda na kampaň je na Slovensku tradícia, vtedy som to ešte nevedel, teraz som už voči referendám skeptickejší.
Samospráva 2010
Prvé voľby boli pre mňa samosprávne v rovnakom roku 2010. Tam som volil v mojej rodnej obci podľa jednoduchého kľúča – kandidát nemohol mať podporu SMER – SD. O Smere som už vtedy vedel čo to je za stranu, aj keď nie až do takého detailu ako teraz. Môj hlas bol pritom viac menej irelevantný, kandidát na starostu bol 1 (s podporou Smeru) a poslancov kandidovalo o 1 viac ako bolo miest, takže to bola v podstate taká tá situácia, že “môj hlas nič nezmení.”
Prečo som šiel voliť? Lebo zmení. Síce som veľmi nevedel ovplyvniť starostu alebo kto bude poslanec, ale vedel som opticky znížiť podporu Smeru a jeho kandidátov. A symbolika je veľmi dôležitá. Percentá rozhodujú, ľudia sa radi pridávajú k víťazom. Takže vždy, keď hlasujete a odovzdáte či už prázdny hlas alebo volíte niekoho iného, vysielate tým signál spoločnosti.
NR SR 2012
Následne som už volil do parlamentu v 2012. Volil som OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Konkrétne vtedy za nich kandidovali aj zástupcovia slovenskej verzie Pirátskej strany a ako mladý informatik, pirát a libertarián mi to prišlo ako dobrý nápad. Krúžok som dal aj Igorovi, lebo som si myslel, že niekto tam musí hovoriť “pravdu”, čo Igor robil spôsobom svojmu vlastným. To si myslím inak doteraz, len si nemyslím, že to musí robiť ako poslanec, kľudne si môže spraviť Youtube kanál.
Každopádne sa vtedy nedostali do parlamentu moji Piráti (čo neviem či je dobré alebo zlé) ale dostalo sa tam dosť iných divných postavičiek ako Kuffa, Mezenská atp. Mne tento môj experiment s Oľano stačil, uvedomil som si pomerne rýchlo, že v Oľano sa vždy prekrúžkujú ľudia blízky katolibanu alebo rôznym obskúrnym záujmovým skupinám, ktoré sa vedia zmobilizovať.
To ani nespomínam šaškovanie s detektorom lži (keďže som sa mu venoval výskumne, viem že to bolo celé divadlo, čo Igor buď vie, alebo verí pseudovede. Vyberte si, čo je horšie).
Pochopím teda, ak prvovolič volí Oľano, vždy lepšie ako Kotlebu, Smer alebo Harabina. Ak volíte niekoho z tejto štvorice, musí ísť o absenciu alebo zlyhanie pamäte.
Ak však niekto, kto absolvoval aspoň 3 voľby verí, že Oľano (Matovič) bude fungovať inak ako doteraz a dostanú sa tam len dobrí ľudia bez prepašovania sa nemalej skupiny obskúrnych postavičiek (čím viac percent, tým viac obskúrnych postavičiek), tak to veľmi nechápem.
Ale veď, voľte si ako chcete, to je krása demokracie. Len nenadávajte na voličov takého Smeru, že si nedokážu uvedomiť čo je Smer zač, ak si to neviete uvedomiť pri Matovičovi.
Na záver, dúfam, že sa v tomto mýlim, lebo to je tá lepšia možnosť pre mňa aj pre Slovensko.
VÚC 2013 a Samospráva 2014
Nasledovali voľby do krajov 2013 a obcí 2014. Tam som postupoval podobne ako pri miestnych voľbách – nikto zo Smeru. Už vtedy som žil viac menej v Bratislave, avšak vôli trvalému pobytu som tu hlasovať nevedel, nemal som prehľad kto je kto, takže som sa spýtal známych, ktorí sa vyznali a hlasoval za tých ľudí, ktorých mi odporučili.
Ak nesledujete politiku, určite poznáte niekoho, kto áno a dôverujete mu, tak si nechajte kľudne poradiť a vysvetliť veci, nie je to hanba.
Prezidentské 2014
Moje prvé prezidentské voľby boli v 2014. Vo voľbách predtým som ešte vďaka bohu voliť nemohol, lebo by som asi volil Gašparoviča (sic). Proste, ako som spomínal, vtedy som si išiel národoveckú, konzervatívnu ultravlnu a v nejakej debate Ičo povedal, že je proti potratom a Radičová že nie. To, že to 16 ročnému chalanovi stačí na rozhodnutie koho voliť pochopím, ak je toto pre niekoho kľúč k politike ako takej, bez ohľadu na to, čo iné daný človek reprezentuje, tak to je momentálne nad moje schopnosti porozumenia.
V 2014 už som mal našťastie trochu triezvejší pohľad, ale prehľad až taký nie. Celkom ma presvedčil Radoslav Procházka, takže som mu to hodil v prvom kole. Andrej Kiska bol aj je doteraz pre mňa nepresvedčivý politik, ktorý nevie čo chce. Procházka je uznávaný ústavný právnik a ako prezident by mohol byť fajn, kompetencie sú tam iné ako v parlamente alebo vo vláde, takže mi nevadilo, že je to bývalý člen KDH aj keď tu som mal fázu militantného ateizmu.
Proste mi prišiel ako najviac kvalifikovaný a veril som, že meritokracia je najlepší nápad (ale ako by povedal Béla, charakter rozhoduje). Tiež musím podotknúť, že tu sa ešte žiadna kauza pol na pol neriešila.
V druhom kole som to samozrejme hodil Kiskovi, lebo môže byť akokoľvek nemastný-neslaný, je o niekoľko líg lepší ako Fico. Neľutujem to, Kiska bol dôstojný prezident.
Eurovoľby 2014
Aj moje prvé Eurovoľby boli v 2014. Tu som volil stranu Sloboda a Solidarita. Prechádzal som si fázou ekonomického a sociálneho liberalizmu (kde som v podstate doteraz, len už nie tak vyhranene) a iná strana s takouto ponukou nebola.
Richard vtedy ešte neriešil migrantov a iné blbosti, ak si dobre pamätám boli ešte pred prvý rozpadom (ale to je v podstate jedno, ten ma až tak netrápil) a tak mi boli názorovo najbližšie. Vtedy to bola na základe ponuky pre mňa veľmi dobrá voľba .
Referendum 2015
Ako som už spomenul, referenda v roku 2015 “za rodinu” som sa nezúčastnil. Prečkal som ho s kamošmi v Grémium v Bratislave, kde sme oslavovali, že neprešlo, pretože to referendum bolo pre mňa od veci a riešilo pseudoproblémy, ktoré žiaľ využívajú politici dodnes.
Ak vás trápia homosexuáli a je to pre vás kľúčová vec, je to ešte väčšia blbosť ako keď sú pre vás zlomová otázka potraty. Naozaj za váš posraný život nemôžu gejovia a lesby, tak nevoľte politikov, ktorí na nich útočia a potom vám tie životy kazia.
NR SR 2016
Voľby do NR SR 2016 boli pre mňa zložitejšie. Zozačiatku som fandil #Sieť a Radovi Procházkovi, presvedčil ma celkom počas prezidentskej kampane, pribral k sebe zaujímavých ľudí ako Miroslav Beblavý, ktorého som už vtedy sledoval a uznával a celkovo mi prišli ako zlatá stredná cesta, keďže už vtedy som mal dosť hystérie.
Potom ale prišlo Matovičove pol na pol, čo Rado absolútne nezvádol. Počúval som vtedy tú nahrávku, ja som mal pocit, že ho do toho Matovič odnavigoval, ale mal som samozrejme bias. Každopádne to nedokázal nikdy vysvetliť alebo sa proste chlapsky ospravedlniť v štýle “chceli sme ušetriť na kampani, bolo to zlé, odstupujem z kandidátky, Sieť je super aj bezo mňa”. To že to nespravil, bolo pre mňa indikáciou, že to je ďalšia strana jedného muža a jej pozadie asi nebude úplne čisté.
Tak som sa rozhodoval medzi Sloboda a Solidarita a Most-Híd (Híd-Most). Richardovi už vtedy začalo solídne prepínať z Excelu, z EÚ, migrantov atp. a tiež už som nebol taký vyhranený pravičiar.
Most mi prišiel ako super, neznášal som a neznášam doteraz nacionalizmus a to čo Most dokázal, teda fakt preklenúť otvorenú nenávisť voči Maďarom, je skvelé. Vtedy to bolo navyše pred všetkými tretími vetami.
Už pred voľbami sa však Béla natrel teflónom a ja bytostne neznášam, keď niekto nevie odpovedať na priamu otázku (aj keď v politike je to bežné). Tak som to nakoniec hodil zo zaprením SaS a viem, že to tak spravilo veľa mojich známych.
Čiže to druhé miesto nebolo preto, že by veľa ľudí presvedčil, ale proste tu nič rozumnejšie nebolo.
V skratke k Mostu – hej, dosrali toho veľa, ale keď si zoberiem, že čo sa im podarilo, a že som počas tejto vlády nezachytil žiadnu väčšiu kauzu z ich strany (aj keď to môže byť spôsobené len tým, že tu je všetko ostatné vo väčších sračkách a ich nemá kto riešiť), prídu mi ako pomerne štandardná strana a nehádzal by som ich do jedného vreca so Smerom a SNS.
VÚC 2017
Tradične som si nechal poradiť, keďže som stále oficiálne býval v Trenčianskom kraji ale nevyznal som sa.
Komunálky 2018
To už som volil v Bratislave a prvý krát som mal reálne koho. Matúš Vallo má rád Bratislavu a jeho Plán B spolu s Team Vallo pre Petržalku a podporou Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia predstavovali jasnú voľbu.
Dosť podstatnú časť z toho plánu som čítal a bolo skvelé vidieť, že niekto reálne rozmýšľa nad problémami. Od jeho nástupu vidím reálne zmeny v meste, otvorenú komunikáciu, zvládanie problémov, takto si to predstavujem. Ako poslancov do mesta a Petržalky som volil ľudí z jeho tímu, pretože bez podpory sa ťažko veci menia.
Eurovoľby 2019
Následné eurovoľby 2019. Tie boli pre mňa tiež jasné. Identifikujem sa skôr ako svetoobčan a najbližší priamy dosah mám v tomto zmysle na EÚ.
Európsku úniu napriek všetkým nedostatkom vnímam ako skvelý projekt, ktorý treba vylepšovať a nie rúcať a koalícia PS/Spolu bola jediná, ktorá to dokázala povedať bez tretích viet.
Z doterajším ich pôsobením v Európskom parlamente som spokojný.
Prezidentské voľby 2019
Tu mi od začiatku bola sympatická a prišla mi ako dobrá kandidátka Zuzana Čaputová, ale ako som spomínal, ľudia sa radi pridávajú k víťazom a ja som tiež nie imúnny, preto som dlhý čas uvažoval nad Robert Mistrík, ktorý bol síce nemastný neslaný, ale veľmi dôstojný a kvalitný kandidát, ktorý by bol dobrým prezidentom.
Tiež som sa obával druhého kola Maroš Šefčovič a Štefan Harabin, lebo by bolo veľké zapretie pre mňa hádzať to kandidátovi Smeru v druhom kole (ale zasa som pragmatik a Harabin je jedno z najhoršieho, čo doma máme).
Som rád, že Mistrík túto dilemu za mňa vyriešil na Slovensku nevídaným krokom a dnes máme skvelú prezidentku.
NR SR 2020
A tu sa dostávame k zajtrajším voľbám. Medzičasom som ako radový člen vstúpil do SPOLU – občianska demokracia, lebo som si povedal, že priložím v rámci možností ruku k zmene. Aj keď osobne som podľa mňa viac liberálny a naľavo, čo sa mi potvrdzuje pri styku s členmi Spolu, ktorí sú viac v strede a napravo, paradoxne si myslím, že stredopravý prístup je momentálne pre Slovensko užitočný.
Čo sa týka liberálnych tém, určite mi je bližšie Progresívne Slovensko, avšak môj militantný ateizmus a snaha nasilu tlačiť liberálnu agendu ma už dávnejšie opustila. Stále si myslím, že je správna a dôležitá, ale som skôr za umiernený prístup a diskusiu.
Každopádne, ich spojenie do koalície tiež vyriešilo akúkoľvek dilemu som mohol mať. Navyše už spomínaný Miroslav Beblavý je pre mňa kvalitný politik, ktorý ukázal, že vie odolať pokušeniu moci.
Rovnako som prešiel nemalú časť ich programu, dokonca som do niektorých častí prispieval komentármi, ktoré brali do úvahy, a bolo pre mňa skvelé sledovať ako vzniká kvalitná strana plná šikovných ľudí zdola.
Takže môj hlas je jasný, aj keď im kampaň podľa mňa nevyšla najlepšie. Napriek tomu som rád, že mám koho voliť, tentokrát opäť bez sebazaprenia, čo je pre mňa celkom zriedkavý úkaz, čo viete, ak ste sa dočítali až sem.
Tiež môžeme krúžkovať, a ja budem takto:
Erik Baláž – SPOLU za Zelenú krajinu – lebo zničené životné prostredie a globálna zmena klímy sú reálne hrozby, nie pseudo-hrozby džendžeru a iných blbostí.
Vladimír Šucha – človek s obrovskými skúsenosťami v oblasti vzdelávania, inovácií a výskumu. Veda a vzdelávanie sú moja srdcovka a iba ony dokážu malú krajinu ako Slovensko držať v svetovej špičke.
Miroslav Beblavý – v politike treba aj skúsenosti a schopnosti, ktoré Miro má a nespočetne veľa krát ich preukázal. Dokáže podľa mňa pohnúť či už so zdravotníctvom, školstvom alebo čímkoľvek, čo by mu bolo zverené.
Pavel Macko SPOLU – občianska demokracia – ako malá krajina musíme byť stabilný spojenec a zároveň robiť rozumné kroky v oblasti obrany. Dlhodobejšie sledujem generála Macka a jeho metodický prístup je niečo, čo v politike vo všeobecnosti chýba.
Ako som už písal, ak sa vám PS/Spolu nepáči, odporúčam
Za ľudí – kvalitní ľudia na kandidátke.
Sloboda a Solidarita – v niekoľkých oblastiach majú fakt dobrý program, škoda že na všetko chcú použiť ten Excel.
KDH – lebo aj keď kresťanskú agendu nemám rád, stále lepšie normálna strana ako pár katolibancov alebo fašistov.
A ak neviete koho krúžkovať, tak šup sem https://volimeludi.sk/