Ak by ste si vyhľadali slová “gule” a “nebojácny” v Obrovskej Veľkej Encyklopédii Ultimátneho Tvrďáctva, pravdepodobne by ste narazili na obrovský obrázok rozkroku Chucka Yeagera. Tento muž bol testovacím pilotom počas troch dekád, doslova liezol do obrovských raketovo poháňaných, lietajúcich, smrtiacich pascí s krídlami. Púšťal sa do najnebezpečnejších letov o aké sa kedy kto pokúšal a letel skrz stratosféru nezmyslenými rýchlosťami, ktoré boli tak vysoké, že by väčšine smrteľníkov vyleteli mozgy skrz zadok ich lebky. Tento muž je legenda letectva, pionier v oblasti “ísť tak kurva rýchlo ako sa len dá, a to len preto, aby som bol totálne úžasný” a tiež muž, ktorý sa živil tým, že pokúšal smrť a pľul jej priamo do tváre.
Tvrďácke dobrodružstvo Chucka Yeagera začalo v roku 1941, keď začal mať plné zuby sračiek síl Osi a narukoval do Vzdušných síl Armády Spojených štátov ako letecký mechanik. Opravovanie lietadiel a zaťahovanie skrutiek veľmi rýchlo Yeagera unudilo, pravdepodobne preto, že nemohol tráviť každú minútu dňa uhýbaním sa dotyku smrti, takže sa nechal preložiť k letectvu a stal sa bojovým pilotom. Na jeho len ôsmej bojovej misii bolo Yeagerove P-51 zostrelené nad Francúzskom, ale to ho vôbec nesralo. Chuck sa pridal k francúzskym partizánom, pomohol im vyrobiť nejaké bomby, čo mohli hádzať na nacistov a nakoniec utiekol naspäť do Anglicka. Taktiež získal Bronzovú hviezdu za to, že si cez rameno prehodil vážne raneného amerického pilota a preniesol ho cez skurvené Pyreneje.
To, že ho zostrelili vymrdaní nemčúri malo jediný efekt a to taký, že Chuck Yeager sa naozaj, naozaj skurvene nasral a okamžite sa vrátil do boja. Stal sa jedným z mála leteckých es, ktoré tento status získali za deň, keď rozstrieľal na cucky päť nemeckých Me-109 v priebehu pár hodín. Nie dlho po tom získal Letecký kríž za výnimočný čin, keď sa stal jedným z prvých Američanov, čo zostrelili tvrďácke nacistické bojové lietadlo Me-262. Počas vojny zaznamenal v 61 misiách 13 potvrdených zostrelených lietadiel a v čase, keď ho poslali domov mal dosiahnutú hodnosť Kapitán.
Ale pre Chucka Yeagera sa sranda v oblasti bezlimitného tvrďáctva a prekračovania nemožných rekordov len začínala. Jeho skúsenosti mechanika a tvrďáckeho zasraného bojového pilota ho dostali k Aeronautickej systémovej leteckej testovacej divízii, kde bola jeho hlavná úloha testovať opravené lietadlá, aby zistil, či ešte dokážu lietať – čo je jeden krok od toho začať hrať Ruskú ruletu s automatickou pištoľou. Počas desiatich rokov lietania v “snáď funkčných” lietadlách zaujal Yeager svojich nadriadených natoľko svojou schopnosťou nezomrieť v gigantickej ohnivej pekelnej guli, že bol vybraný ako testovací pilot nového raketami poháňaného experimentálneho prototypu lietadla Bell X-1. Nebolo to len tak, keďže bol vybraný spomedzi 125 skúsených pilotov s tonami leteckých skúseností. A celkom isto túto voľbu nikto neoľutoval. Aj keď si deň predtým zlomil dve rebrá a bol v takých bolestiach, že ledva vedel zatvoriť kokpit lietadla, si Chuck Yeager sadol za riadidlá gigantickej riadenej explózie a pripravil sa na to, čo ešte nikto pred ním nespravil – ísť rýchlejšie ako zvuk. 14. októbra 1947 to Yeager poriadne nakopol, dosiahol Mach 1.07 a stal sa prvým človekom, ktorý cestoval rýchlejšie ako zvuk, čím dokázal, že je možné cestovať nadzvukovou rýchlosťou bez toho, aby sa všetky vaše orgány premenili na nechutnú hustú kašu (predtým si vedci neboli veľmi istí). Za obdivuhodnú nebojácnosť, v tvári tvár veľmi pravdepodobnej smrti, získal od Kongresu Striebornú medailu za statočnosť. Aby ste si vedeli predstaviť, čo za vyznamenanie to bolo, v popise k jeho medaile je uvedené “Za preukázateľnú statočnosť a totálny nezáujem o svoje vlastné bezpečie.”
Úžasné.
Nejaký týpek prekonal Yeagerov letecký rekord dosiahnutím Mach 2 v roku 1953, ale Chuck nebol jeden z tých tvrďasov, čo by sa nechali prešťať a zomreli by od žiaľu, pretože niekto ukradol jeho titul “Najrýchlejší muž na planéte”. Nie. Vyhľadal odplatu pravdupovediac okamžite. Ani nie dva mesiace po tom, ako bol prekonaný jeho rekord, dosiahol Chuck Yeager Mach 2.44 v Bell X-1A. Išiel tak skurvene šialene neskutočne rýchlo, že okamžite ako dosiahol najvyššiu rýchlosť akú kedy kto zaznamenal, jeho lietadlo prestalo byť kontrolovateľné a spadlo o 15 500 metrov za 51 sekúnd (!!!) bez toho, aby Chuck čo len pohol obočím. Len si povedal “pojeb sa lietadlo!”, zatiahol katapult pár metrov nad zemou a odletel do bezpečia.
Po tom ako skončila jeho deväťročná kariéra hlavného testovacieho pilota sa Yeager stal vôbec prvým veliteľom Aerospace Research Pilot School, kde trénoval prvú generáciu tvrďáckych NASA astronautov. Tiež slúžil ako veliteľ letky Air Force v Európe a viedol 405. taktickú letku vo vojne vo Vietname – osobne odlietal 127 bojových misii v B-57 bombardéri. Do výslužby odišiel ako Brigádny generál v roku 1975 a potom trávil väčšinu svojho voľného času ako konzultant pre USAF a NASA. Jeho posledný let bol v roku 1997 – na 50. výročie prekonania zvukovej bariéry – keď dosiahol Mach 1 v F15 stíhačke vo veku 74 rokov. Počas dekád svojej kariéry Chuk Yeager zaznamenal cez 10 000 hodín letu v 155 rôznych vojenských lietadlách a kompletne redefinoval to, čo znamená byť nebojácnym tvrďasom a to všetko, zatiaľ čo máte kopu srandy.
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog
