Po takmer troch rokoch som sa rozhodol zmeniť pracovnú pozíciu a tak som na konci júna zverejnil životopis na Profesia.sk. Bolo to v piatok poobede a v pondelok som plánoval začať rozposielať životopis na zaujímavé ponuky.
Nemusel som. Ako som čoskoro zistil, ľudí v IT je v Bratislave ale aj inde akútny nedostatok, a tak sa firmy a rôzne HR agentúry začali ozývať samé. Niekoľko HR ľudí bolo super, väčšina fajn, ale zopár HR ľudí bolo naozaj mimo.
Vy si myslíte, že im vysvetľujete čo hľadáte a aké máte znalosti a oni sa tvária, že tomu chápu. Nechápu. Ako príklad, vysvetlil som, že moja nemčina je momentálne skôr na pasívnej úrovni, kedže som ju pár rokov nepoužíval, a pre aktívne používanie by som potreboval minimálne mesiac. Na druhý deň mi volá ten istý človek s tým, či sa môžem zajtra dostaviť na pohovor so švajčiarskym manažérom v nemčine. A tak.
Väčšinou sa však vecne zaujímali o rovnaké veci – vzdelanie, vedomosti, pracovné skúsenosti. Čo ma zarazilo je, že nikto si nepýtal referencie, ale asi to na junior pozíciách nie je úplne bežné, aj keď som mal pár senior pozícií a ani tam nebol o to záujem.
Po tom, čo som sa prehrýzal cez kopu telefonických a mailových ponúk, nasledovali pohovory. Tie mali v podstate len tri podoby.
Najbežnejšia bola, že ste sa rozprávali s HR človekom s ktorým ste telefonovali, prípadne ešte s niektorým vedúcim z tímu, kam ste mali nastúpiť. V podstate išlo len o také oťukávanie či viete reagovať na základné otázky a ozrejmenie si čo obnáša pozícia. V druhom kole tam už určite bol aj technik, a snažil sa vás pýtať technické otázky. Všetko.
Druhou variantnou bolo, že vám na prvom kole dali aj nejaký krátky test. Žiaľ, tieto testy boli väčšinou veľmi školského typu sústreďujúce sa na slovičkárenie a pamätanie si rôznych skratiek a štandardov, čo je z môjho pohľadu (aj z toho čo som čítal z výskumov na danú tému) absolútne nevýpovedné o schopnostiach alebo vedomostiach človeka. Navyše pri treťom pohovore som vedel odpovedať otázky viac menej bezproblémovo, kedže sa opakovali, a ak by som sa memoroval podobné dotazníky pred prvým pohovorom, tak by som ho dal na 100 percent bez toho, aby som sa zapotil. Stávali sa aj situácie, že som v teste kde som mal ohodnotiť svoje schopnosti od 0 po 10 dal 0, ale pri pohovore mi následne technik povedal, že som z toho v podstate expert. Problém bol v tom, že som nevedel, že daná skratka znamená danú technológiu. A tak.
Treťou možnosťou bol hands-on test. So všetkým. To znamená, že môžete používať čokoľvek. Pripojenie k internetu, manuály, čokoľvek. Tak ako pracujete reálne v práci. Firmy, ktoré to takto spravili, si u mňa hneď zlepšili pozíciu pri mojom rozhodovaní kam ísť. Dávajú totiž človeku naozaj možnosť ukázať čo vie a či sa vie vynájsť v situáciách, kedy dostane za úlohu aj niečo, čo nikdy predtým nerobil, čo je v IT celkom bežné.
Nakoniec som niekoľko ponúk z ktorej som si vybral pre mňa naozaj zaujímavú aj keď som mal chvíľu dilemu ktorú z ponúk si vybrať. V auguste nastupujem a naozaj sa teším.